Energiepark Bruck/Leitha – ekologický prínos aj poučenie

Avizovaná exkurzia internetového časopisu Stavebné fórum.sk do Energieparku v rakúskom Bruck an der Leitha (24. 3. 2010) poskytla účastníkom dva benefity naraz: jednak názornú odbornú ukážku, ako sa dá vykurovať mestečko teplom vyrobeným na báze bioplynu a biomasy, jednak možnosť konfrontovať prvolezecké kroky našich juhozápadných susedov so súčasnými modernými trendmi, ktoré v danej oblasti postupne nachádzajú svoje uplatnenie aj na Slovensku.

Bioplynová stanica: kto komu za odpad platí

Areál bioplynovej stanice tvoria skládka, nádrže a spaľovne. Všetko vzniklo „na zelenej lúke“. Išlo o investíciu zloženú z prostriedkov 8 družstevníkov a príspevkov, ktoré poskytol štát Rakúsko a kraj Dolné Rakúsko. K jej typickým rekvizitám patria dobiedzajúce muchy a nepríjemný zápach vychádzajúci zo zmiešavacích nádrží, ktoré ostávajú návštevníkovi až do jeho odchodu verné. Spočiatku bola zameraná na kukuričnú siláž a hnoj, dnes dominuje odpad z výroby cukru a z viedenských reštaurácií alebo klasický domový odpad. Denne ho sem privezú až 100 m3.

Proces prebieha tak, že materiál s mikrobiologickými škodlivinami sa v zmiešavacích nádržiach zahrieva na teplotu 70 ºC počas 1 hodiny. Potom ide do 2 fermentačných nádrží (každá po 3 000 kubíkov), kde sa kvasením produkuje samotný bioplyn. Ten sa čistí pomocou filtrov na úroveň zemného plynu, ktorý sa dodáva do klasickej vykurovacej siete, prípadne sa ním tankujú automobily jazdiace na zemný plyn.

Zo 180 m3 surového bioplynu tak vznikne asi 100 m3 biometánu. Zvyšok sa používa na produkciu elektrickej energie pomocou dvoch generátorov. Ročne sa spracováva asi 30-tisíc ton materiálu, z ktorého sa vyprodukuje 7 miliónov m3 bioplynu.

Nádrže zmiešavacie a na tekutý odpad sú dohrievané iba v zime, aby nezamrzli. V nádržiach fermentačných sa počas celého roka udržiava teplota 38 ºC. Dve nádrže sú oceľové, tretia betónová a „perličkou“ je, že ju vyrobila firma, ktorá stavia tunely, za 5 dní. Bioplyn sa skladuje v postfermentačných nádržiach – množstvo naznačuje vydutosť kopuly – ide o materiál na báze gumy.

Aká je celková rentabilita bioplynky? Pri súčasných tarifách to nie je žiadna „zlatá baňa“: takmer všetko, čo sa získa, ide na jej prevádzku. Keďže nejde o primárny zdroj tepla pre mesto, v lete sa dodávajú do siete iba prebytky a zvyšok sa jednoducho vypustí do vzduchu.

Zmluvy s dodávateľmi sa uzatvárajú na ročný objem, rovnomerne rozložený počas celého roka. Zaujímavosťou je, kto komu platí. Vždy to závisí od toho, koľko tukov daný materiál obsahuje. Za určité materiály platí obchodný reťazec (zabalené potraviny, ktoré musia rozbaliť), no za materiály s veľkou energetickou hodnotou platí zase bioplynová stanica dodávateľovi.

Spaľovňa biomasy s vlastným marketingom

Tým, čo do tohto projektu pred 12 rokmi išli, nechcel nikto poskytnúť financie, nikto nevedel, aká bude návratnosť, pretože neexistovali relevantné skúsenosti. Jediný, kto do spaľovne biomasy v Bruck/Leitha investoval, bola mestská banka, ktorá však dnes už neexistuje, a potom združenie miestnych roľníkov. Keďže riziko bolo pomerne vysoké, za investíciu sa zaručilo mesto, starosta a bývalý poradca pre životné prostredie – dnes riaditeľ Energieparku.

Pokiaľ ide o surovinu, ročne sa sem dovezie 15-tisíc m3 drevného odpadu – najmä z výroby paliet – a potom kôra, ktorá sa sem zváža z drevospracujúceho priemyslu na Slovensku alebo v Maďarsku. Jedinou podmienkou je, aby to neboli odrezky zo stromov popri cestách, pretože tieto obsahujú ťažké kovy, ktoré by mohli poškodiť zariadenia a filtre.

Za bežných okolností spočíva celá prevádzka v tom, že sem raz za dva dni príde jeden zamestnanec, ktorý pomocou bagra naplní zásobníky drevným materiálom. Všetko ostatné je tu automatizované, vrátane pohyblivých roštov, ktoré materiál posúvajú do spaľovacej pece.

Päť roľníckych zoskupení, ktoré do tohto projektu na začiatku investovali, sa stará o zabezpečenie suroviny, ako aj o samotnú prevádzku Energieparku. Čo sa týka rozvodu tepla a starostlivosti o zákazníka, to je už parketa investora, vlastníka a prevádzkovateľa siete na distribúciu plynu, tepla a elektriny v Dolnom Rakúsku.

Donedávna bol rozvod bioplynu uprednostňovaný pred spaľovňou, ale najnovšie má už aj ona povolenú vlastnú reklamu a marketing. Výsledkom je, že za posledný rok zaznamenala vysoký nárast pripojených odberateľov. Bruck an der Leitha je totiž okresným mestom, kde sa veľa verejných budov na túto sieť napojilo.

Inak sú bioplynka a biomasa prepojené a nijakým spôsobom si nekonkurujú. Iba v lete, keď nie je taká vysoká spotreba tepla, spaľovňu odstavujú a teplo produkuje bioplyn. Ide síce o dve rôzne spoločnosti, ale ľudia sú v podstate tí istí. Tarify za 1 vyrobenú kWh sú garantované na 15 rokov: elektrická energia – 8,7 centa, teplo – 2,2 centa.

Trend sa uberá smerom k decentralizácii

Zodpovední však nezatĺkajú ani chyby a omyly, ktorých sa na začiatku dopustili. Ako k nim vôbec došlo? Pred 12 rokmi to bol prvý projekt svojho druhu, keď naozaj nikto netušil, čo to dá. Stručne povedané – prvolezectvo.

Čo sa rozhodne nedalo predvídať, je spaľovňa pri Viedni s inštalovaným výkonom 48 MW využívajúca štiepku z okruhu 200 km. Veľkí vlastníci ako Schwarzenberg a Eszterházy a podielnik Vojenské lesy mali záujem o niečo veľké, čím sťažili život práve takýmto menším prevádzkam, ako je v Bruck an der Leitha, so 6 MW inštalovaného tepelného výkonu v 2 peciach (4,5 a 1,5 MW).

Momentálne by sa už do takéhoto projektu určite nepúšťali, hlavne kvôli dĺžke trasy 10 km, na ktorej vznikajú značné tepelné straty. Poldruha kWh / jeden meter – to je približne číslo, keď sa ešte vyplatí niečo podobné stavať. Šťastím bolo, že v centre mestečka vznikli nové domčeky, ktoré sa na túto sieť napojili. Takisto celé nákupné centrum Ekopark je vykurované z tejto spaľovne.

Keby to mali robiť odznova, krytú skladovaciu halu by odmietli ako nepotrebnú. Spaľovacia pec je špeciálne stavaná na materiál s vlhkosťou až 50 %. Ak by bol tento veľmi suchý, došlo by zase k prehriatiu – a tým pádom k poškodeniu pece. Naopak – ak je kôra príliš vlhká, zmiešajú ju so suchým materiálom a dostanú nejakú tú vyrovnanú bilanciu.

Namiesto bagra, ktorý tu väčšinu času iba stojí nevyužitý, by úplne postačil traktor s nakladacou lyžicou. Na čom by sa však určite nemalo šetriť, sú samotné vedenia – ako vidno, tieto sú slabo izolované, tým pádom dochádza k tepelným stratám. Žiaľ, tieto sú už zakopané v zemi.

Garantovaná výkupná cena za vyrobené teplo aj elektrickú energiu platí vždy na nejaké obdobie od postavenia – v danom prípade na 15 rokov od roku 1998. Ten istý princíp funguje na Slovensku. Potom sú tu ešte rôzne podporné mechanizmy. Keby chceli spaľovňu napríklad zrekonštruovať, potom by už dotáciu nedostalo zariadenie ako celok, ale zrejme by ho museli rozdeliť na dve menšie spaľovne.

Trend sa teda jednoznačne uberá smerom k decentralizácii – naberaniu tepla z čo najbližšieho okolia namiesto terajšej centralizovanej dodávky na väčšie vzdialenosti. Ide o to, aby každé miesto spotreby malo vlastnú výrobu, ktorá nebude vykazovať stratu.

Fakty a čísla na porovnanie

ENERGIEPARK BRUCK/LEITHA (Rakúsko)

Bioplynová stanica

Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie z bioplynu
Investičné náklady: 6,5 milióna €
Ročný obrat: 30 000 ton
Ročná výroba elektriny: 12 000 000 kWh
Ročná výroba tepla: 15 000 000 kWh

Spaľovňa biomasy

Obytný súbor vykurovaný biomasou (až 800 bytových jednotiek – domácností)
Investičné náklady: takmer 7 miliónov €
Vykurovacia sústava:
• Kotol na biomasu 1: 4 500 kW

• Kotol na biomasu 2: 1 500 kW

• Plynový kotol (rezerva): 4 000 kW
Skladovanie paliva: 5 000 m3

ELEKTRÁREŇ NA BIOMASU BARDEJOV (Slovensko)

Investor: Bioenergy Bardejov
Investičné náklady: 32 miliónov €
Ročná výroba tepla: okolo 250-tisíc GJ pre 7-tisíc domácností (3/4 v meste)
Ročná výroba elektrickej energie: 65-tisíc MWh
Výrobné a prenosové komponenty elektrárne:
• 6,5 km teplovodného potrubia, ktorým sa pripojilo na nový zdroj 12 dosiaľ plynových kotolní.

• 2 filtrovacie systémy zachytávajúce popol, ktorý sa vyváža mimo areál a môže sa použiť aj ako hnojivo v poľnohospodárstve.
Úspora za teplo z drevnej štiepky oproti teplu získanému spaľovaním zemného plynu: 10 % (približne 100 € / domácnosť / rok)
Ročný objem spracovanej drevnej štiepky: 100-tisíc m3
Rádius nakupovania drevného odpadu: v okruhu 60 km (od Košíc po Svidník)

Stavebné fórum.sk ďakuje zamestnancom Energiepark Bruck/Leitha – Wolfgangovi Allacherovi (bioplyn), Ralfovi Roggenbauerovi (biomasa) a Karolovi Galekovi (preklad), ktorí poskytli účastníkom exkurzie odborný sprievodný výklad a neoceniteľný zdroj informácií.

Foto – autor
1 – náměstí
2, 3 – Bioplynová stanica
4, 5 – Spaľovňa biomasy

Súvisiace články

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 29.03.2010