/en/article/19343/cohousing-v-zhrade-krajsia-alternativa-pre-ceskych-seniorov/ Cohousing v Zåhrade – krajšia alternatíva pre českých seniorov?
Cohousing v Zåhrade – krajšia alternatíva pre českých seniorov?

Cohousing v Zåhrade – krajšia alternatíva pre českých seniorov?

Otázka, či sa môže stať susedské bývanie pre seniorov atraktívne, naprieč celým generačným spektrom v spoločnosti takmer ani nezaznieva. O to, čo všetko s ňou súvisí, však prejavujú rastúci záujem tí, ktorých sa začína bytostne dotýkať. A práve princípom cohousingu inšpirovaný projekt Zåhrada vyrastajúci v českej Lysé nad Labem neďaleko Prahy bol predmetom obsiahlej prezentácie, ktorej sa v rámci minulotýždňovej diskusie aktívne ujal jeho šéfarchitekt, duchovný otec a hlavný nositeľ myšlienky Michal Šourek, riaditeľ spoločnosti MS development, s.r.o.

Ako na úvod poznamenal, na jednej strane existuje previs dopytu po umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, na strane druhej sa ukazuje, že Česko je zhruba na rovnakej úrovni ako okolité štáty a nedostatok lôžok je mýtus, akurát sa nevhodne využívajú. Výrazná väčšina klientov by tam podľa neho umiestnená ani nemusela byť a služby by mohla čerpať ambulantne. Na rozdiel od našich krajín začínajú však ľudia inde – napríklad v Nemecku – riešiť svoje budúce potreby spojené s jeseňou života už medzi 45. a 50. rokom života.

Komunita, ktorá služby prijíma, ale i sama poskytuje

Celý areál Zåhrady, nachádzajúci sa iba 70 metrov od hlavného námestia mesta, je koncipovaný ako peší – prestupný, nie ako uzavretý. Jeho rezidenčná časť obsahuje 260 bytových jednotiek, pričom občianska vybavenosť (potraviny, pošta, malý bazén) vznikla na základe kompromisu medzi komerčným aspektom a potrebou spádovej oblasti, uviedol rečník na okraj „hardvéru“ projektu, ktorého podstata spočíva v organickej i funkčnej viacvrstevnosti.

„Skôr než začne developer riešiť zadanie, vznikne komunita, ktorá to pomenuje. My sme sa pokúšali získať odpoveď na otázku, do akej miery možno čakať spoločenskú zodpovednosť medzi ľuďmi. Koncepcia produktu Zåhrada vychádza z idey komunity, ktorá jednak dostáva, jednak sama poskytuje určité služby. Predstava je založená na tom, že tá časť seniorov, ktorá ešte dokáže byť ekonomicky aktívna, má vytvorené pracovné miesta, kde sa môže tvorivo uplatniť. V rámci obytného súboru tak vzniká spoločenstvo, ktoré nemá rovnakú vekovú štruktúru, a práve tento typ bývania mu dáva zmysel existencie,“ objasnil Šourek „softvérovú“ stránku projektu.

Rôzne „štýly bývania“ pre široké spektrum rezidentov

Pokiaľ ide o právny vzťah k nehnuteľnosti, ten vzniká na základe jej prenájmu, nie odkúpenia do osobného vlastníctva. Určitý komfort poskytuje seniorom nápad, aby boli vybavení lokálnou kreditnou kartou, prostredníctvom ktorej by mohli zmienené služby konzumovať. Pre štandardné byty platia postuláty ako „zrelý vek – pracujem doma (vo svojej dielni) – radi športujeme – máme deti – mám zdravotný handicap“, čomu zodpovedá dispozičné vybavenie bytov. Ďalšiu kategóriu predstavujú seniori, ktorí sa pripravujú na situáciu, keď stratia postupne schopnosť postarať sa o seba sami. „Obsluhované bývanie“ už pripomína nadštandardnú nemocničnú izbu. Viac cieľových skupín vedie k prispôsobovaniu produktu ich špecifickým potrebám, a teda k rozličným „štýlom bývania“ v rámci širokého spektra rezidentov.

„Vychádzame z predpokladu, že pokiaľ sú seniori schopní pohybu, trebárs aj asistovaného, dostanú sa do všetkých častí areálu. Preto je prízemie všetkých troch objektov prepojené krytými lávkami, ako ukazuje nasledujúci obrázok. Chceme im takisto zabezpečiť možnosť komunikácie pomocou dotykového displeja. Ak sa im podarí prekonať ich vžitý odpor voči moderným médiám, výrazne im to uľahčí situáciu,“ podotkol Michal Šourek. Projekt, ktorý je úplne na začiatku realizácie, si podľa neho vyžaduje ideovú spoluprácu s obcou i jej zastupiteľstvom.

Formovanie udržateľného susedského spoločenstva

Podľa internetového prieskumu na otázku, čo konkrétne ľudí na projekte Zåhrada zaujalo najviac, uviedlo „susedské bývanie a sociálne vzťahy“ z tisíc respondentov iba 13 %. Analýza FA ČVUT z roku 2009 zase odhalila, že až 73 % dotazovaných netušilo, čo to cohousing vlastne je, zrejme preto by ich až 85 % v takomto modeli bývania žiť nechcelo, kým 7 % deklarovalo, že v ňom žije. A jeden malý paradox: väčšinový odmietavý postoj zdieľajú v ČR práve ľudia s vekovým priemerom 25 rokov. Závery prieskumu teda naznačujú, že pre českú mentalitu je cohousing ako životný štýl neatraktívny.

Definíciu a princípy cohousingu možno podľa www.cohousing.cz zhrnúť nasledovne:

  1. Chod a prevádzku si riadia samotní obyvatelia, ktorí sa podieľajú na plánovaní, pričom neexistuje hierarchická štruktúra rozhodovania ani zdieľaná ekonomika.
  2. Urbanizmus a architektúra podporujú vznik a udržiavanie susedských vzťahov.
  3. Súkromné domy resp. byty dopĺňajú spoločné priestory a priestranstvá.
  4. Formovanie udržateľného susedského spoločenstva, ktorého atribútmi sú:
    • prirodzená a úplná veková štruktúra
    • prirodzená a zmiešaná sociálna štruktúra
    • integrácia „starousadlíkov“ a „prisťahovalcov“
    • príjemcovia i poskytovatelia služieb
    • záujemcovia o prácu i zamestnávatelia
  5. Inklúzia – zamestnanie – služby komerčné i susedské – odbyt – záujmové aktivity – rekreácia – rehabilitácia – lekárska starostlivosť – bezpečie – intranet (komunikácia medzi susedmi, s obsluhou, službami, lekármi, technickou správou).

Ľudia sa musia s týmto produktom najprv stotožniť

„Skladba bytov i ponuka služieb je pripravená tak, aby necielila výlučne na jednu vekovú skupinu. Nemalo by teda hroziť monogeneračné zloženie obyvateľov s rôznymi negatívnymi dôsledkami. Seniori sú druhou cieľovou skupinou Zåhrady, doplnkovou k hlavnej skupine ‚ich detí‘. Teda mladých párov vo veku medzi 25 a 35 rokov, ktoré si chcú založiť alebo si už založili rodinu, sú ekonomicky emancipovaní, spoločensky aktívni, orientovaní na zdravý životný štýl a rodinný život,“ zdôraznil pre prílohu Rezidenčné reality denníka E15 Šourek. Ako spresnil, ľudia so zdravotným obmedzením alebo seniori môžu využiť ponuku obsluhovaného bývania v domoch Dobromysl, Rozmarýna a Šalvěj, doplnenú o profesionálnu ošetrovateľskú službu.

A ako to vyzerá s dopytom po Zåhrade? „Od začiatku sme si uvedomovali, že projekt ponúkajúci ako jeden z benefitov tiež susedské bývanie má veľký potenciál. Na druhej strane však bude treba, aby si na tento v ČR zatiaľ ojedinelý prístup k bývaniu ľudia najprv zvykli a stotožnili sa s ním. Počítali sme s tým, že rozjazd projektu bude pomalší než u rezidenčných projektov štandardného typu. Naše odhady sa ukázali ako správne. Záujem o projekt pomaly rastie, máme zhruba 15 % bytov v prvej etape rezervovaných a s ďalšími záujemcami rokujeme,“ prezradil nedávno pre tlačovú agentúru ČIA Michal Šourek.

Napriek tradičnému odporu voči všetkému kolektívnemu v našich krajinách sa teda ukazuje, že model cohousingu v projekte Zåhrada by sa mohol stať životným štýlom udržateľným do vysokého veku, teda akousi krajšou alternatívou starnutia, nielen pre českých seniorov. Na záver už len dodajme, že autorom koncepcie celého areálu a riešenia objektu služieb – Pasáže Zåhrada – a domov určených na bývanie seniorov je spoločnosť MS architekti (ich mená nájdete na stránke www.zahradatojezivot.cz).

Vizualizácie a schémy – MS architekti

 
 
Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 20.05.2011