Interview s primátorom hlavného mesta SR Andrejom Ďurkovským – časť 1.
Pri príležitosti diskusného stretnutia, ktoré Stavebné fórum.sk pripravuje na tému Zmeny územného plánu Bratislavy 2.10.2007, sme si dovolili položiť niekoľko otázok primátorovi hlavného mesta Slovenska, pánovi Andrejovi Ďurkovskému. V prvej časti interview nás zaujímalo, prečo bol nový územný plán potrebný, hlavné rozdiely medzi starým a novým územným plánom a jeho plánované zmeny / aktualizácie.
Prečo bolo podľa Vás schválenie nového územného plánu nutnosťou a
prečo vznikol až teraz?
Smerný územný plán hl. mesta SR Bratislavy je z roku 1976, doplnok
k nemu bol prijatý v roku 1986, aktualizácia bola prijatá v roku 1993, a
priebežne boli schvaľované jeho zmeny a doplnky. Vzhľadom na rozvoj
Bratislavy, na jej postavenie a aj medzinárodné súvislosti bolo nevyhnutné
prijať prísnejšie regulatívy, preto som presadzoval prijatie nového
Územného plánu hlavného mesta ako prioritnú úlohu. ÚPN HMB je základným
územnoplánovacím nástrojom vytvárajúcim predpoklady pre harmonický rozvoj
Bratislavy a trvalý súlad všetkých činností na území mesta. Komplexne
rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje
záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a
ekologickú stabilitu. Ustanovuje zásady a regulatívy priestorového
usporiadania, funkčného využívania územia, starostlivosti o životné
prostredie, verejného dopravného, technického a občianskeho vybavenia a
vymedzuje plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie asanácie a pre
chránené časti krajiny. Týmto základným dokumentom sa riadia podrobnejšie
dokumentácie (územné plány zón), usmerňuje sa investičná činností na
území mesta a tento dokument je podkladom pre územné rozhodovanie.
Nový územný plán chápe Bratislavu nielen ako regionálne centrum a
hlavné mesto Slovenskej republiky, ale aj ako významnú súčasť
stredoeurópskeho priestoru so všetkými súvislosťami. Nový územný plán
bude po prijatí relevantným dokumentom pre formovanie mesta a jeho územný
rozvoj, s výhľadom do roku 2030. Pertraktuje niekoľko nových rozvojových
lokalít a najmä bude v menšej mierke, čo spresňuje a sprísňuje podmienky
pre všetkých investorov a vlastníkov.
Aké sú hlavné rozdiely medzi novým územným plánom a starým z roku
1976, resp. jeho doplnenou verziou z 1986 a aktualizáciou z 1993?
Najpodstatnejší rozdiel je v tom, že od roku 1976 sa život
v Bratislave tak radikálne zmenil, že bolo nutné prijať celkom nový
územný plán, veď v čase prijímania starého tu bol ešte socializmus,
hoci posledná aktualizácia už bola po roku 1990. To je najzákladnejšia
obsahová zmena, ďalšou je fakt, že obsahuje podrobnejšie prvky regulácie
intenzity využitia územia. Nový územný plán je podrobnejší, je v mierke
1:10 000 (starý ÚP bol 1: 25 000), definuje smerovanie územného rozvoja
v dvoch rovinách, je to rovina stabilizovaných území a rovina rozvojových
území. Každá má vlastnú reguláciu a princípy. Rovnako ÚP umožňuje
väčší rozsah zastavanosti, charakterizuje nové rozvojové územia. Je to
prvý územný plán v digitálnej forme a je sprístupnený verejnosti na
internetovej stránke www.bratislava.sk
Kto bol konkrétne spracovateľom územného plánu, resp. ktorý
architekt ho konkrétne robil?
Spracovateľom územného plánu bol odborný tím úseku územného
plánovania v spolupráci s externými dodávateľmi čiastkových
podkladových materiálov.
Vychádzajúc zo skúseností našich susedov z Českej republiky a ich
územného plánu Prahy, ktorý v dnešnej dobe obsahuje obrovské množstvo
zmien a z faktu, že dĺžka prípravy územného plánu Bratislavy netrvala
krátko a určite mnohé časti potrebujú aktualizovať, predpokladáte
podobnú situáciu, čo sa týka zmien v pláne aj v Bratislave? Existujú už
nejaké zmeny / aktualizácie / výnimky v novom územnom pláne? Aké zmeny /
aktualizácie / výnimky budú podľa Vás potrebné a prečo?
Najskôr treba povedať a ja to často zdôrazňujem, že územný plán je
živý dokument. Dokument takéhoto rozsahu si totiž vyžaduje priebežné
sledovanie a zosúlaďovanie s potrebnými zmenami, ktoré si vyžaduje rozvoj
mesta a ktoré prináša sám život. Hlavné mesto bude pokračovať cestou
zmien a doplnkov, Tieto zmeny a doplnky by sa v zásade mohli deliť do troch
skupín. V pravej sú tie, ktoré sú podložené potrebnou dokumentáciou
(štúdiou a pod.), sú opodstatnené a majú súvis s územným plánom.
Druhé sú tie, ktoré bude nutné overiť, to znamená, že ak napríklad dajú
mestské časti návrhy na zmenu, prípadne doplnok, je nutné ich overiť
vypracovaním odbornej štúdie. Napokon do tretej skupiny budú patriť tie
tzv. „neakceptovateľné“, ktoré sú v zásadnom rozpore s platným
územným plánom, územným plánom vyššieho územného celku, s koncepciou
ÚP a podobne. Žiaden iné zmeny a doplnky neprichádzajú do úvahy.
V súčasnosti samozrejme hlavné mesto zbiera podnety a priebežne ich bude
vyhodnocovať a zaraďovať do jednotlivých skupín.
Hladina hluku v centre mesta vysoko prevyšuje normu. Ako sa stavia nový
územný plán k takémuto problému, ako rieši dopravu?
V súčasnosti sa finalizujú práce na strategickom materiáli
– hlukovej mape mesta. Tento dokument preukáže, kde sú povolené hranice
hluku prekročené a kde nie, následne bude vypracovaný akčný plán na
realizáciu opatrení a v treťom kroku sa tento plán bude realizovať.
Územný plán však neobsahuje hlukovú mapu, obsahuje len riešenie dopravy na
radiálno-okružnom princípe, rieši obchvat Bratislavy pre tranzitnú dopravu,
ktorý je v súlade s územným plánom Bratislavského samosprávneho
kraja.