Interview s primátorom hlavného mesta SR Andrejom Ďurkovským – časť 2.

Pri príležitosti diskusného stretnutia, ktoré Stavebné fórum.sk pripravuje na tému Zmeny územného plánu Bratislavy 2.10.2007, sme si dovolili položiť niekoľko otázok primátorovi hlavného mesta Slovenska, pánovi Andrejovi Ďurkovskému. V druhej časti interview sme boli zvedaví, či rieši územný plán aj reguláciu výškových stavieb, či sa zaoberá aj riešením dopravnej infraštruktúry v Bratislave, ale zaujímali nás aj pripomienky sprevádzajúce jeho schvalovanie.

Aké sú dôvody pre zúženie pamiatkovej zóny? Nebol by žiadúcejší skôr opačný trend?

Hlavné mesto v tomto prípade len preberá a akceptuje rozhodnutia orgánov štátnej pamiatkovej správy, pričom treba povedať, že hlavné mesto má systém ochrany jednotlivých objektov – pamiatok. Tento systém je spracovyný na pôde Mestského ústavu pamiatkovej starostlivosti.

Dotýka sa územný plán výškových obmedzení? Ako ich plánujete zabezpečiť?

Na pôde hlavného mesta pripravujeme reguláciu výškových stavieb, hoci musím povedať, že ani dnes nepostupujeme pri ich povoľovaní celkom bez pravidiel. Hlavné mesto má aj teraz vypracované kritériá hodnotenia umiestňovania výškových budov. Sú to: vizuálne kritériá – pôsobenie danej stavby v obraze mesta z pohľadu urbanistickej kompozície, sú to napríklad priehľady na niektoré dominanty napr. Hrad, Slavín, Michalská veža a pod., ktoré nesmie výšková budova prekrývať.

Nový územný plán hovorí o 22 – tich sledovaných bodoch. Potom sú to pamiatkové kritériá, teda kritériá Krajského pamiatkového úradu, ktoré vstupujú do územného rozhodovania. Potom sú to kritériá únosnosti, stavby musia spĺňať kritériá dopravného zaťaženia, nesmú pôsobiť kolízne v jestvujúcich komunikáciách a pod. Napokon je to náletový kužeľ na umiestnenie výškovej stavby, ktorý stanovila letecká inšpekcia. Spomenuté kritériá odsúvajú výškové dominanty od historického centra. Nový Územný plán má zadefinované chránené urbanistické priehľady, ktoré budú determinovať výstavbu výškových budov.

Výškové budovy sú prijateľné najmä v istých urbanistických uzloch, kde sa pretínajú výrazné komunikačné radiály. Bol by om však rád, keby verejnosť ešte chvíľu vydržala na definitívne spracovanie koncepcie výškových budov, ktoré veľmi presne určia kde sú tieto budovy akceptovateľné a kde nie. Napokon vypovedia aj istú charakteristiku výškovej budovy. Dnes často hovoríme o výškových budovách, ale tie treba odborne zadefinovať. Zadanie koncepcie je vypracované, práce finalizujú a bude sa vyberať spracovateľ. Na budúci rok bude celý proces skončený a budeme ho navrhovať na rokovanie mestského zastupiteľstva ako zmenu a doplnok územného plánu.

Zaoberá sa územný plán aj riešením infraštruktúry okolo novo vznikajúcich projektov? Obyvatelia Bratislavy silne pociťujú zhustenie dopravy na všetkých ťahoch v meste. Väčšina projektov síce vyrieši infraštruktúru napojením na hlavný ťah, ale to je žalostne málo. Prečo sa v Bratislave neriešia križovatky formou podjazdov?

Územný plán rieši infraštruktúru na celom území Bratislavy vrátane dopravnej infraštruktúry. Samozrejme, že rieši aj nové rozvojové územia a treba podčiarknuť, že každý jeden konkrétny investičný zámer je posudzovaná na sekcii dopravy – oddelení plánovania- kde sa odborní pracovníci vjadrujú, či tento zámer je z hľadiska dopravného riešenia v súlade s územným plánom, či je v súlade z hľadiska dopravného napojenia do systému doprava na území hlavného mesta SR Bratilavy. Záväzné stanovisko potom vyslovuje aj isté požiadavk, ktoré je investor povinný zabezpečiť a niektoré majú odporúčací chrakter. Vždy to závisí od konkrétneho projektu, ktorý sa posudzuje.

Mal nový územný plán množstvo oponentov? Čo boli najčastejšie pripomienky? Ako sa k nemu postavili občianske združenia? Ako mesto rieši takéto pripomienky?

Návrh územného plánu bol predložený na verejné prerokovanie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona od augusta do konca roku 2004. Zároveň bol návrh územného plánu prerokovaný so širokou odbornou a laickou verejnosťou, s obyvateľmi, združeniami a záujmovými skupinami. Mestské časti Bratislavy svoje stanoviská a pripomienky uplatnené v prerokovaní návrhu ÚPN prerokovali na úrovni miestnych zastupiteľstiev. V rámci prerokovania návrhu územného plánu zabezpečil obstarávateľ vypracovanie expertného posudku. V prerokovaní návrhu ÚPN bolo podaných cca 700 podaní fyzických a právnických osôb, ktorí podali takmer 1000 vecných pripomienok, z nich bolo 125 akceptovaných, 470 zobratých na vedomie.

Problematickými a najviac pripomienkovanými boli tie územia, kde už z minulosti pretrvávajú rozdielne názory na budúce využitie územia, resp. územia neboli v uplynulom období vôbec overované. Jedná sa najmä o priestory Vrakuňa – Horné diely, Podunajské Biskupice – Piaty hon, Nové Mesto – Podhorský pás, Rača – Nová hora, Kopanice, Vajnory – Cepit, Dúbravka – Veľká lúka, Dúbravská hlavica, Tavarikova osada, Horné Krčace, Devín – Kráľová hora, južný rozvoj Petržalka – Jarovce. Osobitný dôraz v prerokovaní bol venovaný dopravnej problematike, a to najmä rozvoju železničnej dopravy v kontexte s nosným systémom mestskej hromadnej dopravy, severnej tangente, nultému okruhu a rozvoju letiska.

Samostatnú skupinu pripomienok tvorili pripomienky k jednotlivým pozemkom, ktoré vo vzťahu k mierke spracovania návrhu ÚPN a podrobnosti vyjadrenia jednotlivých funkčných plôch nebolo možné vyhodnotiť ako opodstatnené a vo vzťahu k danému stupňu ÚPN boli hodnotené ako neprimerané vzhľadom na to, že doriešenie týchto problémov prislúcha zonálnemu riešeniu.

Keď sa dáva projekt na územné konanie, vyjadruje sa k nemu aj mesto. Ako je možné, že mesto umožnilo v takej miere zahusťovanie jednotlivých mestských častí?

Pri každom novom projekte vydáva magistrát hlavného mesta záväzné stanovisko pre projektovú dokumentáciu, kde konštatuje súlad alebo nesúlad k územnému plánu. Treba povedať, že zahusťovanie mestských častí je logický proces rozvoja miest. V Bratislave to súvisí aj s faktom, že v minulosti boli sídliská stavané veľmi veľkoryso s množstvom voľných, často nevyužitých plôch. Každé mesto má reálne dve možnosti rozvoja – buď do šírky, alebo smerom k intenzifikácii území, ktoré má k dispozícii. Bratislava sa snaží nájsť objektívne únosnú mieru zahusťovania.

Ako pristupujete k reštituentom, ktorí nemajú dosť finančných prostriedkov na údržbu aspoň fasád budov? Budú v budúcnosti postihovaní?

Starostlivosť o budovy či domy upravuje stavebný zákon, ktorý zaväzuje majiteľa udržiavať stavby v takom stave, aby neohrozovali životy. V prípade nedodržiavania zákona – ak napríklad padá omietka – môže zasiahnuť len stavebný úrad a majiteľa budovy pokutovať.

Fotografie:
5 – Vajnory – Cepit
6 – Vrakuňa

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: Mgr. Katarína Kešjarová, Dátum 26.09.2007