Archive of articles
Látky – dekor alebo „šik košeľa“ interiéru?
Urobiť dobrý interiér nie je až taká „sranda“, akoby si mohol niekto na prvý pohľad myslieť. Ani na druhý… Je to naozaj umenie zladiť v ohraničenom priestore všetky komponenty – farby, materiály, podlahy, svetlá, nábytok a taktiež aj dekoračné látky v podobe závesov, záclon a poťahov tak, aby ten, kto tam žije, mal z tejto celkovej kompozície príjemný pocit. Ale pre kreatívneho architekta alebo dizajnéra a jeho osvieteného investora by to nemal byť až taký problém. Jednou z možných dekorácií interiéru sú teda aj látkové dekory a poťahy. Vedeli o tom už aj pred pár sto rokmi šľachtici a zemepáni, keď si nimi vyzdobovali svoje zámky a kaštiele.
Vláda odsúhlasila spoločný komplex verejnoprávnych médií
Napriek – či práve z dôvodu pretrvávajúcej svetovej krízy predložil minister kultúry Marek Maďarič na včerajšie rokovanie vlády Rámcovú koncepciu spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu. Simultánne s úvahami o zriadení „vládneho mestečka“ ako spoločného sídla ministerstiev tak ide o prvý z konkrétnych krokov k minimalizácii nákladov na štátny aparát a verejnoprávne inštitúcie. Developerský projekt, ktorý podľa predkladacej správy môže v kontexte globálnej hospodárskej recesie pozitívne ovplyvniť rast HDP a podporiť stavebnú výrobu na Slovensku, nie je v Európe ojedinelý prvolezecký čin. Napríklad v Paríži fungoval pod názvom Office de Radiodiffusion-Télévision Française (ORTF) podobne zameraný inštitút už v rokoch 1964 – 1974.
V Čunove sa začne s výstavbou komplexu Danubia Park
Bratislavská pohraničná mestská časť Čunovo rozkladajúca sa na pravom brehu Dunaja je veľkým lákadlom pre nadšencov športu, prírody, turistiky, ale aj kultúry. V jej katastri sa nachádza napríklad areál vodných športov, ktorý je súčasťou vodného diela Gabčíkovo na Dunaji. No Čunovo a jeho okolie sa zároveň považuje za skutočnú prírodnú oázu – v tesnej blízkosti hlavného mesta sa nachádza takmer nedotknutý lužný les a vodné štrkoviská zaradené do vysokého stupňa ochrany vôd. V samotnej oblasti Hrušovskej zdrže hniezdi a zimuje vyše 70-tisíc vtákov rozličných druhov. A do tretice, Čunovo disponuje atraktívnou geografickou polohou aj v stredoeurópskom meradle: leží totiž neďaleko hraníc s Maďarskom a Rakúskom, priamo na vodnej magistrále Dunaj-Mohan-Rýn.
OZE: Najväčšou neznámou ostáva, ako zareaguje dopyt
Uplynulý víkend priniesli agentúry skvelú správu: Na Slovensku vyrastie prvá slnečná elektráreň! Na 12-hektárovom pozemku v Tesárskych Mlyňanoch v okrese Zlaté Moravce ju postaví spoločnosť Green Energy Slovakia. Ešte väčšmi vyrazili dych nasledujúce dva údaje: má sa tak stať už do konca tohto roka a „iba“ za 8 miliónov eur. Samozrejme, voči faktu, že nepôjde o povestné elektrárenské miliardy, treba uviesť na správnu mieru, že ročný výkon 2,2 milióna KWh elektrickej energie pokryje celoročnú spotrebu asi 800 domácností. Úspora 2 700 ton CO2 za rok v porovnaní s klasickým spôsobom výroby elektriny, možnosť demontáže po 30 rokoch prevádzky alebo zachovania prirodzenej vegetácie na povrchu však určite stoja za pozornosť. Rovnako ako informácia, že pôjde o stavbu bez betónu, ktorú vytvoria iba skrutkové kotvy a konštrukcia (oboje z ocele) a solárne panely.
Tepláreň ako galéria dizajnu, architektúry a vizuálneho umenia?
Bývalá tepláreň, ktorej autorom je renomovaný slovenský architekt Dušan Jurkovič, bola pôvodne súčasťou niekdajšej priemyselnej zóny na Čulenovej ulici v Bratislave. Keďže ide o industriálnu pamiatku, namiesto asanácie sa do budúcnosti zvažuje jej organické začlenenie do novej obytnej štvrte a využitie na kultúrno-spoločenské účely. Práve táto idea inšpirovala zástupcov z odboru dizajnu, vizuálneho umenia a architektúry, aby sa priamo na mieste zišli s riaditeľom sekcie umenia Ministerstva kultúry SR Petrom Kováčom a majiteľom objektu. Stretnutie spojené s obhliadkou areálu, ako aj s diskusiou o potrebe definovania programu ďalšieho využitia, resp. dramaturgie prevádzky tejto budovy zorganizoval investor Penta Group zastúpený architektom Mirom Hrušovským.
Jasným „kancelárskym favoritom“ v prvom kvartáli je Bratislava 2
V čase, keď niektoré analýzy nesmelo naznačujú, že krivka hospodárskej krízy by mohla z terajšej amplitúdy pomaly prejsť do poklesu, nevyspytateľnosť realitného trhu rastie. Z takéhoto stavu ho v podstate nepriamo usvedčujú aj početné a čoraz frekventovanejšie údaje a čísla v prieskumoch konzultačných firiem, prezieravo sa obmedzujúcich len na ich prezentáciu, zatiaľ čo odhadom dlhodobejších trendov sa radšej vyhýbajú. V podobnom duchu je koncipovaná aj najnovšia správa Bratislava Research Forum (BRF) o výsledkoch trhu kancelárskych priestorov za prvý kvartál 2009. Združenie troch spoločností pôsobiacich v oblasti realitného poradenstva (CB Richard Ellis, Colliers International a Cushman & Wakefield) poskytuje odberateľom a médiám holý informačný produkt s tým, že konkrétne závery z neho si už musia vyvodiť sami.
Diskusia o obnoviteľných a šetrných zdrojoch energie graduje
Nové ekologické trendy v stavebníctve a energetické zdroje šetrné voči peňaženke a zároveň aj životnému prostrediu. Po globálnej kríze hádam druhá najvýznamnejšia agenda politických strán, miestnych samospráv a – nezapierajme to – aj novinárov. Tá časová zhoda v kombinácii s pocitom zdanlivej samoúčelnosti, ba chvíľami až populizmu, určite nie je náhodná. Potrebu odvolávať sa viac ako kedykoľvek predtým na túto staronovú tému (ktorej ošúchanosť býva, mimochodom, často rovnocenná jej neznalosti) vygenerovala totiž práve situácia, v akej sa svetová a v rámci nej národné ekonomiky bez varovania ocitli. A tak sa chtiac-nechtiac vraciame opäť ku koncepcii skromnosti, ktorá má nielen technický, energetický či ekonomický, ale predovšetkým etický, ekologický a civilizačný rozmer.
Vienna Gate – udávateľ nového životného štýlu Petržalky
Nad možnosťami humanizácie, akéhosi „poľudštenia“ Petržalky trávili už od momentu zrodu najväčšej panelovej nocľahárne republiky desiatky odborníkov desiatky rokov. K žiadnemu praktickému výsledku však nedospeli. Napokon to za nich vyriešil niekto iný. Ako je zrejmé, developeri stojaci v pozadí najväčšieho stavebného ošiaľu v dejinách Bratislavy si planým teoretizovaním okolo takejto otázky hlavy nelámali. Konali. Už nielen okolo diaľničného ťahu pretínajúceho pravobrežnú časť mesta, ale vlastne na každom potenciálne výhodnom mieste vznikajú investičné aktivity, ktoré postsocialistické sídlisko architektonicky, esteticky, funkčne i morálne krok za krokom rehabilitujú.
Logistika a skladové priestory: moment zotrvačnosti ochabuje
Prieskumy poradenských spoločností poukazujú na to, že hoci začiatok roka 2009 vyzeral z pohľadu mnohých makroekonomických či realitných ukazovateľov sľubne, týkalo sa to len štatistiky oproti rovnakému obdobiu rokov 2008 alebo 2007. Moment zotrvačnosti navodený razantnosťou predchádzajúceho hospodárskeho rastu však pomaly, ale isto ochabuje a pri medzimesačnom a medzikvartálnom porovnaní už vystupujú do popredia prvé markantnejšie dôsledky vytrvalého pôsobenia globálnej krízy v lokálnych podmienkach. Spoločnosť CB Richard Ellis to v poslednom vydaní BIG BOX – pravidelného reportu o trhu s priemyselnými, logistickými a skladovými nehnuteľnosťami potvrdzuje. Výsledky za prvý štvrťrok 2009 hovoria: celkový objem prenájmov logistických priestorov dosiahol 25 176 m2, čo znamená medzikvartálny pokles realizovaného dopytu o 19 percent!
Salone del mobile – Milano 2009: Existujú hranice dizajnu?
Myslím si úprimne, že nie… Rok čo rok sa o tom možno presvedčiť na milánskom veľtrhu nábytku. Aj tentoraz vyštartovali architekti, realizátori, dizajnéri a ostatní, čo majú aspoň niečo do činenia s dizajnom, priamo do centra diania na SALONE DEL MOBILE – MILANO 2009 (22. – 27. apríla). Po vzlietnutí z Bratislavy a jeden a pol hodinovom lete nízkorozpočtovou leteckou spoločnosťou sa zrazu ocitáme v „inom“ svete. Už cestou však s kolegami a známymi vymýšľame ten najvýhodnejší itinerár, aby sa stihlo všetko. To sa aj tak nestihne, lebo pri naozaj opulentnej ponuke sa to časovo jednoducho nedá. Presviedča nás o tom hneď na milánskom letisku „tučný“ program všetkých akcií v bulletine Interni. Kde začať?
Fenomén Poľsko a nevyužité investičné príležitosti
Čo by mal zahraničný investor urobiť pred vstupom na poľský trh? Aký je vplyv tamojšej legislatívy a štátnej moci na podnikateľské prostredie? Kde sa potenciálni slovenskí investori môžu dozvedieť o investičných možnostiach a na aké inštitúcie sa majú obrátiť pri zakladaní právneho subjektu? S akými najčastejšími problémami a rizikami sa tu stretávajú? Ako nájsť vhodného obchodného partnera? Aké sú možnosti podpory vo forme dotácie, možností úľav či oslobodenia od daní? A ako vnímajú Poliaci Slovákov – sú u nich vítaní? Týmto otázkam, ako aj príležitostiam a špecifikám investovania na trhu našich severných susedov sa minulú stredu v bratislavskom Apollo Hoteli venovalo ďalšie zo série diskusných stretnutí odborného internetového časopisu Stavebné fórum.sk nazvané Investičné príležitosti v Poľsku.
Oproti trnavskej automobilke vyrastá Extensa Business Park
Úspech v pritiahnutí automobilky PSA Peugeot-Citroën do Trnavy prináša so sebou ďalšie a ďalšie investície. Zvýšená ekonomická aktivita regiónu položila základy na postupný rast kúpnej sily jeho obyvateľstva. Vznikla tak živná pôda na stimulovanie nového dopytu a odpoveďou na to je práve projekt Extensa Business Park (EBP), ktorý pretína diaľnica D1 a hlavná železničná trasa spájajúca západnú a východnú časť Slovenska. V rámci novozaloženého partnerstva poverili developerské firmy Extensa Group a Top Development poradenskú spoločnosť CB Richard Ellis (CBRE) exkluzívnym prenájmom obchodných priestorov v trnavskom EBP, ktorý začína rásť na ploche 30 ha medzi obchvatom a centrom mesta, oproti francúzskej automobilke.
Kríza priniesla renesanciu kancelárskeho „béčka“
Aj keď ministri financií G7 vyslovili uplynulý víkend nádej, že amplitúdu recesie má svet už za sebou, upratovanie v pojmoch pokračuje ďalej. Tak ako sa v rezidenčnom segmente nanovo formulujú definície najvyššieho štandardu či luxusu a developeri čoraz viac deklarujú príklon – lebo slovo návrat si podľa všetkého nepripúšťajú – k vyššej strednej triede, zažíva aj sféra administratívnych nehnuteľností comeback kancelárskeho „béčka“. A nie je to ani tak dávno, čo preteky v stavaní vychytených „áčiek“ kulminovali, čo sa vydávali manuály s výpočtom atribútov, aké majú tie pravé obsahovať. Lenže s pribúdajúcimi desaťtisíckami štvorcových metrov špičkovo vybavených kancelárií rástla aj ich neobsadenosť. Je preto úplne prirodzené, že príležitosť, na ktorú dlho čakali stúpenci kategórie B+, nastala práve teraz.
Ako sa chopiť investičných príležitostí v Poľsku
Mediálne informovanie o investičných aktivitách slovenských subjektov v Poľsku je zväčša útržkovité, sporadické a nesystematické. Ako keby nám táto stredne veľká európska krajina niekedy ani nestála za zmienku. Napriek tomuto mätúcemu obrazu sa niekoľkým firmám zo Slovenska podarilo u našich severných susedov úspešne presadiť. Decembrové údaje Eurostatu za rok 2008 naznačujú, že takmer štyridsaťmiliónový trh môže byť atraktívnym investičným cieľom. Podľa nich spomedzi členských štátov Európskej únie zaznamenalo po Rumunsku (16,1 %) a Slovensku (10,3 %) najväčší nárast stavebnej produkcie práve Poľsko (5 %), ktoré tak zanechalo ďaleko pozadu štáty s najväčším poklesom (Španielsko –23,7 %, Švédsko –19,6 %, Portugalsko –6,2 %).
Po päťročnom raste pokles výstavby nákupných centier
Zdalo by sa, že spotrebiteľské postoje a nálady sa počas uplynulého roka nestihli zásadne zmeniť. Ľudia, pokiaľ neberieme do úvahy novovzniknutú vrstvu nezamestnaných, neupustili od svojho zmyslu pre utrácanie, medzi obyvateľmi susedných štátov sa dokonca začína vo veľkom rozmáhať nákupná turistika. Všetko (azda až na tovar dlhodobej spotreby či cenovo prudko padajúce nehnuteľnosti) zostáva naďalej predmetom každodenného, okamžitého a spontánneho záujmu, bez špekulatívne motivovaného vyčkávania či vykalkulovaných úvah. A predsa. Z výsledkov najnovšej štúdie European Shopping Centre Development spracovanej realitnou poradenskou spoločnosťou Cushman & Wakefield vyplýva, že nezanedbateľná časť – až 7 miliónov m2 plánovaných nových nákupných centier je v dôsledku krízy oneskorená, pozastavená alebo úplne zrušená.