Archive of articles
Tulip House – návrat secesie v novom šate
Mnohí Bratislavčania majú k nemu dodnes niečo ako citový vzťah. Za socializmu stelesňoval jedno z mála kultivovanejších miest, kam sa chodilo na chutnú kávu alebo na v tých časoch najlepšie brandy východného bloku – gruziňák. Zvláštnej obľube sa tešil medzi intelektuálmi a umelcami z literárnych, hudobných či tanečných kruhov, ktorí sa tu schádzali z prostredia neďalekej Vysokej školy múzických umení, Lúčnice alebo Slovenskej filharmónie. Taký býval Tulipán na Štúrovej ulici číslo 10. V minulosti kaviareň – dnes luxusný boutique hotel Tulip House, ktorý sa má svojho slávnostného otvorenia dočkať už 1. októbra 2008.
Hotelový svet je nejednotný, ale rozmanitý
Zatiaľ čo Slovensko doháňa premeškaný vývoj a má čo robiť, aby v rámci aktívneho cestovného ruchu zvládlo zvyšujúci sa nápor na ubytovacie kapacity na primeranej stredoeurópskej úrovni, turisticky rozvinutá časť sveta má momentálne problémy iného druhu. Faktory stojace v pozadí sú minimálne dva – jeden súvisí s dosiahnutím určitého stupňa vývojovej špirály smerujúcej k dokonalosti až perfekcionizmu, pokiaľ ide o parametre luxusu, druhý, bytostne prepojený s prvým, zase s rastúcim dopytom vrstvy najbohatších ľudí tejto planéty. A tak dnes v obrovskom hotelovom rezorte vznikajú doteraz nepoznané, netradičné, ba až dych vyrážajúce kategórie, skupiny či označenia, ktoré neraz presahujú hranice bežnej ľudskej fantázie.
Ukrajina – zem nepoznaná, do ktorej sa oplatí vkročiť
Čo by mal byť pre slovenského investora hnací motív, aby rozohral svoje podnikateľské ambície na Ukrajine? Prečo práve tam, a nie inde? Ktoré regióny alebo administratívne oblasti sú preňho najperspektívnejšie a relatívne najmenej rizikové? A vôbec – koľko toho vlastne vieme o veľkej krajine, s ktorou máme najkratšiu štátnu hranicu (čo, mimochodom, platí aj opačne)? Je náš nezáujem alebo – zjemnime to – minimálny záujem o ňu primeraný obrovským, stále však nevyužitým možnostiam, aké sa samy ponúkajú z neznámych diaľav Zakarpatska, Donecka, Charkovska, Ľvovska, Kyjevska, Odeska alebo Dnepropetrovska? A ako vnímajú zahraničného investora Ukrajinci samotní? Má vôbec zmysel vynakladať čas, peniaze a energiu do nevyspytateľných nástrah, ktoré vraj na neskúseného začiatočníka z každého rohu ukrajinského realitného trhu číhajú?
Keď sa povie kancelárske „áčko“
Tak ako sa rokmi zdokonaľujú štandardy moderného bývania, zvyšujú sa aj nároky na kvalitu kancelárskych priestorov, kde trávia ich užívatelia väčšiu časť svojho života. Administratíva – jeden z najlukratívnejších realitných segmentov súčasnosti – preberá v každej rozvinutej krajine rozhodujúci podiel na trhu s nehnuteľnosťami a stáva sa tak jedným z najvýznamnejších pilierov národných ekonomík. Vývoj napreduje závratným tempom: to, čo bolo ešte včera miernym, ba dokonca vyšším nadštandardom, patrí dnes už do kategórie bežného štandardu. Podobne ako v rezorte ubytovacích zariadení, dochádza aj tu k vyjasňovaniu zaužívaných kritérií a k spresňovaniu terminológie. Výstavba a prenájom administratívnych komplexov je totiž tvrdý biznis, okolo ktorého sa točia obrovské peniaze. Niet preto divu, že akýkoľvek nedostatok či nepatrná „chybička krásy“ tu nepozná zľutovanie.
Guangzhou – veža so ženskými krivkami
V posledných rokoch smeroval život v Číne k jedinému vzrušujúcemu okamihu – Letným olympijským hrám 2008. Megalomanské plány komunistickej vlády zmenili celú krajinu na jedno mohutné stavenisko a najľudnatejší štát planéty sa razom stal nielen dejiskom olympiády, ale súčasne „pretekov“ architektov najzvučnejších mien. Jej slávnostným ukončením sa však život v krajine nezastavil a úplne neutíchol ani stavebný ruch. Práve naopak. Hoci pozornosť sveta sa ešte istou zotrvačnosťou stále upiera prednostne k Pekingu, pozoruhodné objekty sa začínajú dvíhať aj v ostatných čínskych veľkomestách.
Slovenské hotelierstvo prechádza na vyšší level
Hviezdičky na hotelovom nebi a najmä to, čo sa v konkrétnom prípade za nimi skrýva, má v každej krajine svoje špecifiká a z nich plynúce odchýlky. To, čo je bežným štandardom vo Francúzsku, nemusí byť také samozrejmé povedzme v Grécku, a už vonkoncom nie na Slovensku. Napriek tomu neprekvapuje, že latka náročnosti v regióne s rozvinutým cestovným ruchom je už desaťročia nastavená podstatne vyššie ako v nástupníckom štáte bývalého východného bloku. Našťastie, posledný vývoj naznačuje, že aj u nás sa ľady konečne pohli!
Nové trendy v rozvoji nájomného bytového sektoru – zahraničie (I.)
Nájomné bývanie patrí popri bývaní vlastníckom k základným formám bývania vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Neziskové bytové organizácie v krajinách, kde nájomné bývanie zaujíma významné miesto na trhu s bytmi, pôsobia už celé desaťročia. Predstavujú možnosť zabezpečovania nájomného bývania pre rodiny s nízkym príjmom, nie však pre neplatičov. Ide napríklad o Holandsko, Švédsko a Rakúsko, ktoré majú najviac rozvinutú práve oblasť sociálneho nájomného bývania. Dôležitým prvkom je podiel a zdroje finančných subjektov participujúcich na financovaní tohto sektora.
La Défense – plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (II.)
Veľké svetové metropoly sa predháňajú v tom, ktorá postaví najvyšší mrakodrap. O povesť lídra na tomto poli pripravila Ameriku najnovšie Ázia. „Starý svet“ nebol touto horúčkou nikdy posadnutý – výška jeho budov je v porovnaní s ich konkurentkami na spomínaných kontinentoch oveľa skromnejšia. Napriek tomu možno aj tu pozorovať postupné prebúdzanie sa z dlhoročného konzervativizmu. V roku 1997 otvorili vo Frankfurte nad Mohanom dosiaľ najvyššiu vežu v Európe – Commerzbank Tower s 259 metrami. Londýn, ktorého favoritom je od roku 1991 Canada Square (244 metrov s anténou), už ohlásil nový európsky rekord – London Bridge Tower v tvare ľadového štítu, ktorá vyrastie iba zopár krokov od Saint Paul’s Cathedral, sa má vyšplhať až do 310-metrovej výšky! Najnovší plán obnovy parížskej La Défense však náskok britskej metropoly prinajmenšom spochybnil, ak nie rovno ohrozil.
Nadobúdanie nehnuteľností na ukrajinskom trhu a jeho úskalia
Vzťahy k pozemkom upravuje na Ukrajine niekoľko zákonov, ako sú občiansky zákonník, pozemkový zákon, zákony o nájme pôdy, o úhrade za pôdu, o územnom plánovaní a podzákonná legislatíva. Cudzinci môžu, až na isté výnimky, nadobúdať budovy bez obmedzenia. Nadobudnutie pôdy zo strany zahraničných subjektov a investorov je tu však stále obmedzené, a to i napriek skutočnosti, že nový pozemkový zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002, značne rozširuje práva cudzích štátnych príslušníkov a zahraničných právnických osôb k nehnuteľnostiam.
La Défense - plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (I.)
Byť v hlavnom meste Francúzska a nevidieť „najväčšiu kanceláriu Európy“ je už pomaly rovnakým prehreškom, ako vynechať zo zoznamu navštívených historických pamätihodností katedrálu Notre-Dame, Invalidovňu, múzeum Louvre či notoricky známu Eiffelovku. Koncentrácia niekoľkých desiatok výškových budov stojacich za administratívnymi hranicami Paríža fascinuje nielen ako prvý mrakodrapový fenomén v povojnových dejinách starého kontinentu, ale – z pohľadu opačnej strany Atlantiku, kde prevláda často uniformita a stereotypné koncepčné prístupy – aj svojím originálnym urbanisticko-architektonickým stvárnením. Pri pohľade na sídlo 2 500 svetových firiem a spoločností je z ktoréhokoľvek zorného uhla jasné, že v prípade La Défense nejde zďaleka o množinu živelne zoskupených administratívnych vežiakov, ale o prejav umeleckej kreativity v plnom zmysle slova.
Rekreačné nehnuteľnosti na Slovensku III. – Veľká Lomnica
Lomničák dostane menovca
Celoročné či aspoň príležitostné bývanie priamo pod majestátnymi
končiarmi Vysokých Tatier patrí už tradične k najtajnejším snom
každého, kto sa cíti byť aspoň trochu „horský typ“. Pokiaľ ide
navyše o solventného a odhodlaného záujemcu, nič mu už nestojí v ceste,
aby svoju túžbu premenil na skutočnosť. Najatraktívnejšia turistická
destinácia Slovenska mu predsa stojí za investíciu, ktorá z dlhodobého
pohľadu nemôže skončiť inak ako svojím zhodnotením. Projektov
z kategórie rekreačných nehnuteľností – či už rozbehnutých alebo
naplánovaných – je tu toľko, že potenciálny majiteľ má pomaly problém
zorientovať sa v nich a zvoliť si ten pravý, jemu na mieru ušitý. Medzi
tie, ktorých výber by nemal nikdy oľutovať, možno bez váhania zaradiť aj
luxusné apartmánové domy „Lomničák“ vo Veľkej Lomnici. Popri iných
špecifikách ich zastrešuje aj názov dopísmena kopírujúci slangové
pomenovanie azda najnavštevovanejšieho tatranského štítu.
Ekopolis už nie je futuristická extravagancia
Ak včas neprídeme k rozumu, hrozí nám krutý a potupný zánik vo vlastných splodinách a odpade. Táto veštba, hoci stále nenaplnená, visí nad ľudstvom ako Damoklov meč už bezmála jedno storočie. Tvárou v tvár apokalyptickým dôsledkom živelného rozvoja najväčších svetových aglomerácií zrejme niet inej voľby, ako ju prijať s plnou vážnosťou. Zdá sa, že naliehavá idea sebazáchovy do zoznamu megatrendov ani vývojových koncepcií najvplyvnejších štátnikov sveta zatiaľ neprenikla. Dva unikátne mestské projekty – Masdar a Jungle Urbaine však nehľadiac na to potvrdzujú, že žiť v harmónii a zhode s prírodou sa predsa len dá.
Rekreačné nehnuteľnosti na Slovensku II. – Štrbské Pleso
Štrbské Pleso, azda najpríťažlivejší magnet celých Vysokých Tatier, patrí už oddávna k najvyhľadávanejším turistickým cieľom, aké Slovensko ponúka. Táto top lokalita známa najvyššie položeným horským strediskom (1.335 m n.m.), populárnym a fotografmi neustále zvečňovaným plesom, širokou paletou možností športového vyžitia, ako aj zdraviu prospešnou vysokohorskou klímou sa v poslednom období stáva dejiskom bezprecedentnej stavebnej explózie zameranej na najnovší módny hit – predaj rekreačných apartmánov. Kategória cieľovej klientely je pritom jasná: ľudia s prebytkom disponibilných finančných prostriedkov.
One Hyde Park v Knightsbridge – najprestížnejšia adresa na Zemi
Že Londýn patrí od nepamäti k veľkomestám mimoriadneho svetového významu, je všeobecne známy fakt. To, čo sa s ním deje v poslednom období, však z neho robí doslova unikát. Najvyššia elita tejto planéty sa rozhodla, že chce žiť len tam, a nikde inde. Ale pozor – tentoraz to nie sú tradičné prepychové vily s jazierkami, po čom ide. Trend sa obrátil. Lákavou predstavou pre medzinárodnú finančnú oligarchiu sa čím ďalej, tým viac stáva bývanie v luxusných bytoch. Najbohatší podnikatelia z Ruska či naftoví magnáti z Blízkeho východu, pre ktorých milióny dolárov neznamenajú viac než drobné, začínajú prúdiť do metropoly na Temži, aby premenili jeden zo svojich možno posledných nesplnených snov na skutočnosť. Na rozdiel od šesťmiliardového „zvyšku ľudstva“ je však tento úkon pre nich obyčajnou hračkou.
Nad predstaničným námestím v Bratislave stále hmla
Hlavná železničná stanica spolu s priľahlým priestorom plní v urbanizme každého hlavného mesta špecifické poslanie: okrem toho, že organizuje príchody a odchody vlakov, je vstupnou bránou nielen do metropoly, ale zároveň do celej krajiny. Práve tu sa vytvárajú prvé a – ako to už býva – trvalé dojmy, práve tu sa rozhoduje, či budú pozitívne alebo negatívne. Z pohľadu cieľových i tranzitných návštevníkov Bratislavy je terajšia podoba staničnej haly a jej okolia tak po funkčnej, ako aj reprezentačnej stránke nedôstojná, prežitá a už najmenej 20 rokov nevyhovuje európskym štandardom. Udržiavať ju naďalej v takomto stave by bolo spoločensky neprijateľné.