Cestovný ruch – mimoriadne atraktívny exportný artikel
Medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia svetového hospodárstva patrí nesporne cestovný ruch. Jeho podiel na svetovom hrubom domácom produkte a na zamestnanosti neustále rastie. Krajiny, ktoré majú priaznivé predpoklady na rozvoj aktívneho zahraničného i domáceho cestovného ruchu, zvyšujú svoje devízové príjmy. Mnohým v tomto „priemysle turizmu“ pomáhajú dosahované vysoké počty návštevníkov zlepšovať situáciu v zamestnanosti, hospodársku úroveň regiónov, a prispievať tak k reštrukturalizácii hospodárstva. Ako príklady možno uviesť aj našich okolitých susedov – Česko, Rakúsko alebo Maďarsko.
Slovensko sa však tvári, ako keby sa ho spomenutý celosvetový
i celoeurópsky trend netýkal a cestovnému ruchu (CR) už dlhodobo nevenuje
adekvátnu pozornosť. Súčasne prebiehajú aktivity, ktorých výsledkom
môže byť nelichotivá situácia, v akej sme sa za posledných 15 rokov
v oblasti aktívneho zahraničného cestovného ruchu (AZCR) ocitli, ba dokonca
zhoršenie prognózy do budúcnosti. Nečinnosť vlád a neplnenie si
nezastupiteľnej úlohy štátu pri tvorbe podmienok na rozvoj CR výrazne
negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie v tomto rezorte, s dopadom
nielen na podnikateľov samotných, ale najmä na ich klientov – turistov.
Vybudovať jednotný vizuál krajiny
Pri nezáujme všetkých doterajších vlád Slovenska o rozvoj priemyslu
turizmu od 1. januára 1993, pri neexistencii samostatného centrálneho orgánu
CR, bez systému usmerňovania a koordinácie v tejto oblasti, pri
„pestrosti“ rozdelenia kompetencií a duplicitách aktivít, sa akosi
vytráca šanca určiť zodpovednosť za daný stav, ako aj možnosť
zabezpečiť a dosiahnuť pokrok v multirezorte AZCR. Ide v prvom rade o
(ne)koordináciu aktivít, (ne)adekvátnu (ne)starostlivosť o prírodu a
krajinu a o (ne)stimulovanie spolupráce relevantných subjektov.
Ktoré sú teda rozhodujúce príčiny neuspokojujúceho stavu v priemysle
turizmu Slovenska? Okrem minimálnej aktivity zo strany vlády SR v tejto
oblasti a neplnenia si organizačnej a koordinačnej funkcie zo strany štátu,
je pre štart rozvoja CR potrebný celý komplex aktivít.
S cieľom
prispieť k zlepšeniu súčasného stavu pripravila Asociácia podpory rozvoja
cestovného ruchu Slovenska desaťbodový program a v rokoch 2007 a
2008 vyzvala všetky podnikateľské subjekty CR, samosprávy, štátu,
inštitúcie, ako aj neziskové organizácie na začatie „Kampane za rozvoj
cestovného ruchu Slovenska“. Program v tézach obsahuje potrebu úpravy a
tvorby prostredia pre rozvoj CR s ohľadom na trvalo udržateľné životné
prostredie a priebežné budovanie pre Slovensko typického jednotného vizuálu
krajiny, konsolidáciu existujúcich rekreačných zariadení a tiež
zabezpečenie rozumnej proporcionality výstavby nových kapacít s ohľadom na
podmienky lokálneho prostredia a na existujúci potenciál (bod
7 Vyhlásenia).
Vyváženosť ubytovania a prostredia
Pre rozvoj
CR je nevyhnutné v každom regióne Slovenska rešpektovať pravidlá platné
pre tento rezort vo svete. Týka sa to akejkoľvek aktivity, ktorá ovplyvňuje
jeho úroveň, vrátane ubytovacích zariadení. Môžeme si položiť otázku,
či aktuálny počet ubytovacích kapacít, resp. lôžok patrí k hlavným
príčinám zaostávania, resp. neuspokojujúceho stavu AZCR Slovenska. Ďalšou
otázkou môže byť, či je dôležitejšia ubytovacia kapacita, alebo kvalita
ubytovania spolu s ostatnými faktormi ovplyvňujúcimi spokojnosť
návštevníka, ktorý hľadá – zjednodušene povedané – zážitok,
dobrý pocit a uspokojenie.
Ubytovanie predstavuje iba parciálny, aj keď významný predpoklad rozvoja CR,
tento však nie je zďaleka rozhodujúci pre spokojnosť návštevníka.
Dôležité je preto dosiahnuť vyváženosť vo vzťahu k prostrediu v celej
šírke, tak v kontexte relácií dopyt versus ponuka, ako aj a najmä v osi
príroda – miestne tradície – vysoká úroveň služieb takým spôsobom,
aby došlo k minimálnemu ovplyvneniu originálnej primárnej ponuky. Aj preto
je potrebné koordinovať aktivity pri budovaní nových kapacít obzvlášť
v Tatrách a pristupovať k riešeniam a rozhodnutiam komplexne. Terajší
stav živelnosti v rezorte CR tento prístup nie vždy umožňuje a neprispieva
ani rozvoju turizmu, ani podnikateľom – účastníkom CR, vrátane ich
kolegov z rezortu stavebníctva. Situáciu môže v tomto smere zlepšiť
prijatie zákona o CR.
Prioritou spokojnosť návštevníka
Je
najvyšší čas si uvedomiť, že každý spokojný zahraničný návštevník
je vlastne slovenským exportérom a súčasne prispievateľom k zvyšovaniu
zamestnanosti. Nie je ľahké dosiahnuť jeho spokojnosť. Tomuto cieľu je
však potrebné podriadiť všetky aktivity pri krokoch smerujúcim
k opatreniam umožňujúcim štart rozvoja CR a najmä zamedziť pokračovaniu
provizórnych riešení. Náprava devastácie prostredia, najmä primárnej
ponuky CR na Slovensku, môže byť v ďalších obdobiach mimoriadne
náročná, ak nie nemožná.
V záujme nápravy Asociácia podpory rozvoja CR Slovenska plne podporuje
všetky snahy vedúce k príprave zákona, pretože z hľadiska priorít
pokladá tento krok za prvoradý. Cieľom zákona je vytvorenie legislatívneho
rámca na podporu rozvoja CR systémovým spôsobom, nielen z hľadiska
kompetencií orgánov štátnej správy a samosprávy, ale takisto zapojenia
relevantných podnikateľských subjektov vo všetkých regiónoch štátu.
Text zákona pripravovaného členmi asociácie prihliada aj na historický
vývoj tohto rezortu na území Česko-Slovenska a Slovenska, ako aj na nové
trendy a skutočnosti ovplyvňujúce CR na Slovensku a v krajinách
s rozvinutým CR v Európe i vo svete. Implementáciou Zákona o CR do praxe
sa vytvoria predpoklady na racionálne posudzovanie a efektívne a flexibilné
rozhodovanie o zameraní a rozsahu výstavby vo Vysokých Tatrách, a to
v kontexte rozvoja CR na celom Slovensku.
Autor je predsedom občianskeho združenia Asociácia podpory rozvoja
cestovného ruchu Slovenska so sídlom v Bratislave.
Obrázky – archív