Cvernovka a Jurkovičova tepláreň by mohli byť pamiatkami
Zoznam národných kultúrnych pamiatok v Bratislave by sa mohol rozrásť o dve priemyselné stavby. Ministerstvo kultúry (MK) SR začalo konanie na vyhlásenie pamiatok v prípade teplárne na Čulenovej a tzv. Cvernovky na Páričkovej.
Konanie na vyhlásenie za pamiatku sa v prípade turbínovej haly
bratislavskej teplárne zo 40. rokov minulého storočia, ktorá leží na
Čulenovej ulici v tzv. zóne Chalupkova, začalo prvý januárový týždeň.
Ako pre agentúru SITA uviedla Soňa Čermáková Uličná z tlačového
referátu MK SR, pamiatkové hodnoty objektu sú „v mimoriadne kvalitnej
architektúre, ktorej tvorcom je popredný slovenský architekt Dušan
Jurkovič“, okrem iného aj autor Štefánikovej mohyly na Bradle či
kúpeľných stavieb v Luhačoviciach. Aj v rámci jeho tvorby ide podľa
ministerstva kultúry o jedinečný objekt, ktorý nie je poznačený
„národným štýlom“. Ide o ukážku aktuálnej, funkcionalistickej
architektúry, ktorá vychádzala z vtedajších svetových trendov. Správne
konanie na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky sa v prípade bývalej
cvernovej továrne na Páričkovej zo začiatku 20. storočia začalo 30.
januára. Posúdia sa v ňom všetky objekty areálu Cvernovky, ktorý je
ohraničený ulicami Páričkova, Košická, Mlynské Nivy a Svätoplukova.
Areály, na ktorých stoja obe spomínané stavby už na výstavbu kúpili
súkromní investori.
Okolie bratislavských Mlynských Nív, kde sa nachádzajú spomínané aj
ďalšie priemyselné stavby, bolo centrom priemyslu Bratislavy koncom 19. a
začiatkom 20. storočia. V súčasnosti evidujú na sekcii kultúrneho
dedičstva MK SR na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku aj ďalšie
priemyselné objekty v hlavnom meste, napríklad výrobnú halu továrne Gumon
na Košickej ulici či budovu riaditeľstva Zimného prístavu.
Pamiatky industriálnej architektúry na Slovensku zmapuje tento rok Pamiatkový
úrad SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Slovenským technickým
múzeom. Túto úlohu mu zadalo ministerstvo kultúry, ktoré vyberá objekty
navrhované za národné kultúrne pamiatky. Chce takto ochrániť množstvo
objektov a areálov, ktoré v minulosti nezapísali ako národné kultúrne
pamiatky. Zástupcovia MK SR sa tento rok chcú tiež stretnúť
s predstaviteľmi jednotlivých bratislavských mestských častí, s ktorými
sa chcú podieľal na koordinácii postupu pri ochrane areálov priemyselného
dedičstva. „Ústredný zoznam pamiatkového fondu je výberová kategória.
Nenahrádza chýbajúce územné plány zóny, alebo iné územnoplánovacie
materiály miest,“ upozorňuje ministerstvo. V prípade, že majú objekty
svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, MK SR ich odporúča
chrániť v rámci samosprávy formou „pamätihodností obce“.