Slovenské hotelierstvo prechádza na vyšší level
Hviezdičky na hotelovom nebi a najmä to, čo sa v konkrétnom prípade za nimi skrýva, má v každej krajine svoje špecifiká a z nich plynúce odchýlky. To, čo je bežným štandardom vo Francúzsku, nemusí byť také samozrejmé povedzme v Grécku, a už vonkoncom nie na Slovensku. Napriek tomu neprekvapuje, že latka náročnosti v regióne s rozvinutým cestovným ruchom je už desaťročia nastavená podstatne vyššie ako v nástupníckom štáte bývalého východného bloku. Našťastie, posledný vývoj naznačuje, že aj u nás sa ľady konečne pohli!
Éra, keď pri otváraní okien či dverí ostávali hosťom v rukách
kľučky, skrine či postele na izbách komicky vŕzgali pod váhou vlastných
rokov a beznádejne upchané odtoky umývadiel či sprchovacích kútov
nefunkčnosťou, ale tiež neznesiteľným zápachom „spríjemňovali“
dovolenkárovi pobyt, by mala byť čoskoro minulosťou. Žiaľ, dnes sa niečo
také skonštatovať ešte nedá. Bráni tomu nejeden prípad hotela či
penziónu v turisticky menej rozvinutých oblastiach (napríklad Krpáčovo,
okolie Podbrezovej či Brezna), kam civilizačné trendy, ako sa zdá, stále
nedorazili.
Dobiehanie „za pochodu“
Priblížiť
sa turisticky vyspelým krajinám, ktoré žijú z cestovného ruchu už
niekoľko desaťročí, je túžobný leitmotív, ktorý sprevádza proklamácie
všetkých vlád, aké sa na Slovensku dosiaľ vystriedali. Hoci urobiť
z aktívneho cestovného ruchu kľúčový pilier národného hospodárstva je
v našich pomeroch nanajvýš nereálne, žiarlivo zazerať na výšku príjmov
z cestovného ruchu v susednom Česku alebo Maďarsku tiež nie je rozumné.
Ak vyjdeme z premisy, že prírodný potenciál danej krajiny je nemenný a
v prípade Slovenska dokonca nadštandardný, potenciálne prichádzajú do
úvahy dve slabé miesta: nekvalita jeho propagácie a nekvalita ubytovacích
zariadení, vrátane prislúchajúcej infraštruktúry.
Nejde však len o vyrovnávanie sa s niekým alebo niečím. Vlastná
vývojová línia prebieha totiž paralelne aj v zahraničí, odkiaľ k nám
prichádzajú a udomácňujú sa nové trendy. Ponuka z roka na rok košatie
– služby, ktoré si ešte včera uzurpoval výlučne rezort zdravotníctva,
si dnes do svojho portfólia pohotovo zaraďujú kúpeľné alebo wellnes hotely
orientované prednostne na relaxačné služby. Ani ďalší fenomén
– kongresový cestovný ruch neostal bokom od čoraz módnejšieho
pracovného štýlu západného sveta, zapúšťajúc korene najmä vo
väčších mestách, kde sú na takéto formy turistiky vhodné podmienky
(sály s dostatočnou kapacitou a technickým vybavením, historické
pamätihodnosti a iné atrakcie).
Pokus o dobiehanie Európy „za pochodu“ – vytvorením záväzného
právneho rámca na zaraďovanie ubytovacích zariadení do kategórií, druhov
a tried si kládla za cieľ už vyhláška Ministerstva hospodárstva SR z roku
2001, ktorá pristúpila takpovediac päť minút po dvanástej k prehodnoteniu
zastaranej kategorizácie. Aj keď zhovievavosť už nebola bezbrehá, istou
zotrvačnosťou pokračovala ďalej. Napríklad plošné štandardy izieb a
hygienických zariadení obišli hotely, ktoré boli v prevádzke už dávno
predtým, ale aj penzióny a turistické ubytovne tvoriace súčasť
pamiatkových rezervácií či objektov zapísaných v Ústrednom zozname
kultúrnych pamiatok SR.
Vniesť prehľadný systém a poriadok do nefungujúceho názvoslovia mala
definícia pojmov a zoznam klasifikačných i fakultatívnych znakov, ktoré sa
stali súčasťou vyhlášky. Kto by sa tomu bránil? Citeľné zjednodušenie
praxe, odbúranie zbytočných obmedzení a v neposlednom rade šancu konečne
sa prekategorizovať uvítala väčšina slovenských hotelierov s potleskom.
Vďaka vyhláške si viacerí pridali po jednej hviezdičke, čo im vytvorilo
lepšiu štartovaciu čiaru na ďalšiu marketingovú stratégiu. Vzhľadom na
neustále zvyšovanie kvality poskytovaných služieb to bol ale krok
oprávnený – veď mnohí už vtedy dosahovali reálne viac bodov, než to
deklarovali počtom hviezdičiek. Samozrejme, až na tých, ktorí z tejto
liberalizácie profitovali nezaslúžene. Mediálnu publicitu dostal prípad,
keď až kontrola obchodnej inšpekcie odhalila, že hotel Hradná brána pod
devínskym bralom si uvádzal namiesto štyroch hviezdičiek päť.
Novela zlepší orientáciu a skvalitní služby
Neprešlo
ani sedem rokov a búrlivý rozmach cestovného ruchu v snahe dohoniť
medzinárodné štandardy kvality spravil z pôvodnej vyhlášky prežitok.
Zástupcovia profesijných zväzov už dlhšie poukazovali na zmeny v postojoch
spotrebiteľov. Ministerstvo sa zase odvolávalo na vládne uznesenie z roku
2007, ktoré prijalo Novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu v SR do roku
2013, ako aj na zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. A tak prišla na
svet novelizovaná vyhláška, ktorá systém klasifikačných znakov a
podmienok zaraďovania ubytovacích zariadení do jednotlivých kategórií
opätovne podrobila revízii.
Čo tým vlastne sleduje? Rozmenené na drobné – odstránenie
nejednoznačnosti a vágnosti základných pojmov. Jednotlivé ustanovenia
definujú časti ubytovacích zariadení a taxatívne vymedzujú minimálne
požiadavky na ich vybavenosť. Až na základe splnenia predpísaných
kritérií môže majiteľ požiadať o zaradenie hotela do jednej
z 9 kategórií a zodpovedajúcej triedy. Zmeny, ktoré dosiaľ platná
vyhláška nepoznala, sú také zásadné a radikálne, že možno hovoriť
o nástupe novej epochy v dejinách slovenského hotelierstva, ktoré
prechádza na jednoznačne vyšší level.
Nová kategorizácia napomôže nielen lepšej orientácii zákazníka
v ponuke, ale stane sa súčasne zárukou výrazného skvalitnenia a
štandardizácie ubytovacích zariadení na Slovensku. Klient získa v prvom
rade jednoduchý prehľad, ako sa naše hotely delia. Nedorozumenie je prakticky
vylúčené, lebo označené budú musieť byť všetky.
Dôraz na ochranu spotrebiteľa
Nemenej
dôležitým poslaním zákonnej úpravy je ochrana spotrebiteľa. Momentálne
totiž na Slovensku pribúdajú hotely a penzióny ako huby po daždi a
priamoúmerne so zvyšovaním kvality ich vnútorného vybavenia, ako aj
s ponukou nových druhov služieb začínajú sa dvíhať aj ceny. Získať
dvojlôžkovú izbu pod tisíc korún za noc je už – s výnimkou
rozpadávajúcich sa starších objektov tesne pred ich privatizáciou a
rekonštrukciou – prakticky nemožné. Slovenský spotrebiteľ zostáva
naďalej pomerne konzervatívny a priplatiť si je ochotný až vtedy, keď
nemá na výber. Neskúsenosť a celkovo nízky stupeň orientácie však ešte
stále môžu zneužiť ľudia, pre ktorých je poctivosť v podnikaní
neznámym pojmom.
Novela garantuje ochranu spotrebiteľa aj zavedením celého balíka povinností
pre poskytovateľov ubytovacích služieb bez toho, aby neprimerane zasahovala
do ich zabehnutej prevádzky. Odteraz bude mať klient právo nájsť na stálom
a viditeľnom mieste označenie kategórie a triedy zariadenia, cenník
služieb, čitateľnými nápismi opatrené jednotlivé priestory. Čisté
hygienické zariadenia a možnosť zatemnenia okien je už takisto
samozrejmosťou. A ešte niečo, čo sa doteraz dalo vidieť iba vo filmoch
západnej produkcie: zamestnanci musia v styku s hosťami používať
jednotné pracovné úbory. Pokrok teda konečne zasial svoje semä.
Pribudli nové kategórie aj druhy
V závislosti od toho, ako spĺňa ustanovené kritériá, môže
ubytovacie zariadenie vzniknúť alebo pokračovať pod vlajkou niektorej
z deviatich kategórií – ako hotel, botel, penzión, apartmánový dom,
turistická ubytovňa, chatová osada, kemping, táborisko a ubytovanie
v súkromí. Tak ako inde, aj u nás sa konečne vymedzuje nová kategória
– apartmánový dom v triede ** a *** a tiež nové druhy ubytovacích
zariadení v rámci tej istej kategórie. Napríklad v kategórii hotel
dostávajú svoje osvedčenia garni hotel (obmedzujúci stravovanie na
raňajky), kongresový hotel (špecializujúci sa na organizovanie podujatí
kongresového typu – konferencií, seminárov či zjazdov), wellnes hotel
(poskytujúci špecifické pobyty kombinované s odbornou starostlivosťou a
rehabilitáciou), horský hotel, kúpeľný hotel, boutique hotel, apartmánový
hotel a motel. Zároveň sa konkretizujú ich parametre. Napríklad kongresový
hotel musí disponovať minimálne jednou kongresovú sálou s kapacitou nad
150 ľudí, ako aj adekvátnym technickým a technologickým vybavením.
Novela súčasne vypúšťa ustanovenia, ktoré z pohľadu poskytovateľa
predstavujú duplicitné požiadavky, pretože ich upravuje vykonávacia
vyhláška k stavebnému zákonu (plošné štandardy ubytovacích priestorov a
hygienických zariadení), alebo sú dnes už samozrejmosťou (apartmány
v ubytovacích zariadeniach). Zavádza tiež možnosť opatriť kategóriu
ubytovacieho zariadenia prívlastkom, ktorý lepšie vystihuje jeho charakter.
Takisto ruší požiadavku na samostatné, od kúpeľne oddelené WC
v 5-hviezdičkovom hoteli. Vývoj trhových podmienok a príchod nových druhov
ubytovacích zariadení si vynútil rovnako úpravu a bodové vyjadrenie
fakultatívnych znakov, podľa druhov služieb rozčlenených do skupín.
O tom, do ktorej z oficiálnych 9 kategórií bude to-ktoré zariadenie
patriť, rozhodne splnenie stanovených podmienok, ktoré posúdi Štátna
obchodná inšpekcia. Majitelia musia zaradenie a označenie svojich
ubytovacích zariadení uviesť do súladu s ustanoveniami novej vyhlášky do
pol roka od nadobudnutia jej účinnosti (1. 8. 2008), hraničný „dead
line“ je teda 1. február 2009.
Komu pripadne prvenstvo?
Podľa
legislatívy musí každé ubytovacie zariadenie splniť klasifikačné znaky
pre zaradenie do príslušnej kategórie. V závislosti od druhu, rozsahu a
úrovne služieb sa môže ocitnúť v jednej z piatich tried, ktoré pri
hoteloch a penziónoch identifikuje osvedčený systém hviezdičiek. Hotely
nižších tried * a ** poskytujú jednoduchý typ ubytovania pre menej
náročných, hotely*** dobrý ubytovací štandard a hotely**** zasa vyšší
komfort s veľmi dobrým vybavením a vysokou kvalitou služieb. Takéto
zaradenie už nie je ani u nás ničím nezvyčajným – dosiahli ho
napríklad bratislavské hotely Crowne Plaza, Danube, Devín, Radisson SAS
Carlton, Holiday Inn, alebo Permon Podbanské, Grand Jasná a mnohé
ďalšie.
Maximálny počet – päť hviezdičiek predstavuje už nadštandardný hotel
s najvyššou kvalitou vybavenia a služieb. Fakt, že Slovensko dodnes takéto
zariadenie nemá, je tak trochu unikátny (pokiaľ neberieme do úvahy
momentálne asi najdrahší bratislavský hotel butikového typu Arcadia*****
neďaleko Michalskej brány, ktorý v zreštaurovanej budove s renesančnými
arkádami vlani zriadila rakúska hotelová sieť Vienna International Hotels
and Resorts). Odkázať tento nelichotivý stav do minulosti a zároveň sa
uchádzať o titul „prvej slovenskej lastovičky“ plánuje v bratislavskom
administratívno-obchodnom centre Eurovea medzinárodná developerská skupina
Ballymore Properties, ktorá tu stavia ďalší prírastok z luxusnej hotelovej
siete Sheraton, no najnovšie aj slovenská J&T Real Estate – a to hneď
s dvoma projektmi: Kempinski Hotel River Park v Bratislave a Grand Hotel
Kempinski na Štrbskom Plese. Komu toto prvenstvo nakoniec pripadne, ukážu
možno najbližšie mesiace.
Trochu vlaňajšej štatistiky
Rezort hospodárstva evidoval v roku 2007 na Slovensku celkovo 149 207
lôžok v 3 182 ubytovacích zariadeniach. Najväčšou ubytovacou kapacitou
disponovali hotely, motely a botely s celkovým počtom 58 907 lôžok a po
nich ostatné hromadné ubytovacie zariadenia (35 295), penzióny (21 453),
turistické ubytovne (20 675), chatové osady (7 379) a penzióny (5 498
lôžok). Najviac – 971 bolo vlani u nás ostatných hromadných
ubytovacích zariadení, potom penziónov (671), hotelov, motelov a botelov
(578), privátov (507), turistických ubytovní (387) a chatových osád (77).
Najväčší priemerný počet lôžok na jedno zariadenie mali hotely, motely a
botely (101,9), najnižší priváty (10,8).
Obrázky – J&T Real Estate:
1, 2, – Hotel Crowne Plaza, Bratislava
3, 4 – Grand Hotel Kempinski, Štrbské Pleso
5 – Kempinski Hotel River Park, Bratislava
6 – Hotel Grand Jasná