Andrej Ďurkovský: „Prejedanie súčasnosti“ na úkor budúcnosti nie je správne.

Takmer celý doterajší život prežil v Bratislave. V roku 1982 ukončil vysokoškolské štúdium na Stavebnej fakulte STU. Ako stavebný inžinier pracoval najprv v pozícii vedúceho projektanta v podniku Hydroconsult, potom v rakúskej projekčnej kancelárii Vasko vo Viedni. V bratislavskej samospráve pôsobí od roku 1990, keď ho v prvých slobodných komunálnych voľbách zvolili za poslanca staromestskej časti. Po ďalších v roku 1994 postúpil z funkcie vicestarostu na post starostu mestskej časti Staré Mesto, kde sa mu počas dvoch volebných období podarilo radikálne zmeniť tvár historického centra (rekonštrukcia Korza, Hviezdoslavovho námestia, oživenie viacerých kultúrnych tradícií). Od roku 2002 už druhé volebné obdobie reprezentuje Bratislavu ako jej najvyšší výkonný predstaviteľ. Po nedávnej úspešnej premiére nového produktu Stavebného fóra.sk – pracovných raňajok, nad ktorými prevzal záštitu, sme primátora hlavného mesta SR Andreja Ďurkovského požiadali o rozhovor.

Bratislava s okolím predstavuje ekonomicky najproduktívnejšiu aglomeráciu Slovenska. Zachová si, podľa vás, tento „náskok“ aj v čase celoplošného znižovania hospodárskej výkonnosti krajiny v dôsledku globálnej finančnej krízy?

Hlavné mesto si uvedomuje vážnosť situácie a potrebu riešenia dopadov hospodárskej krízy tak v ekonomickej, ako i sociálnej oblasti. Ja som navrhol, aby sme konkrétne kroky, ktoré by mohli zmierniť krízovú situáciu nielen v Bratislave, ale aj v ďalších mestách a obciach Slovenska, riešili v širšom pléne za okrúhlym stolom. Ten sa uskutočnil pred niekoľkými dňami za účasti zástupcov samospráv, podnikateľského sektora i odbornej sféry. Jeho výsledkom bolo spoločné vyhlásenie, ktoré môže byť užitočným podkladom pre vládu SR v otázke riešenia súčasnej zložitej situácie.

Posledné odhady hospodárskeho rastu na tento rok naznačujú, že úspechom pre Slovensko bude už aj to, keď reálne čísla neprejdú do mínusu. Ako bezprostredne súvisí makroekonomická stabilita štátu s investičnými aktivitami jeho hlavného mesta?

Hlavné mesto vidí cestu predovšetkým v podpore tých subjektov, ktoré by mohli zintenzívniť vlastnú produkciu aj napriek súčasnej situácii. Investície do zatepľovania bytoviek, do alternatívnych zdrojov výroby tepla, ako sú napríklad slnečné kolektory, do vzdelávacích projektov… Napríklad tam by sme ako ekonomické centrum s najvyšším stupňom rozvoja na Slovensku chceli aj s pomocou vedeckých a vzdelávacích inštitúcií i ďalších subjektov programovo prispieť k hľadaniu pozitívnych riešení a východísk zo súčasnej situácie.

Aké sú – okrem dopravných stavieb, rekonštrukcie komunikácií v správe hlavného mesta a obnovy vozového parku DPB – ďalšie prioritné kapitoly v rozpočte hlavného mesta na rok 2009?

V tomto roku sa mesto púšťa do niekoľkých veľkých projektov – z tých, ktoré patria medzi prioritné, musím spomenúť prestavbu Zimného štadióna Ondreja Nepelu, kde by sa v roku 2011 mali odohrať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Mesto tiež pristupuje ku komplexnej oprave Starého mosta, ktorého pridanou hodnotou budú navyše aj koľaje pre električku do Petržalky. Pri doplnení svojich priorít a investičných projektov do roku 2010 sme sa zamerali predovšetkým na oblasti obnovy kultúrno-historických pamiatok, športových zariadení, objektov bratislavskej ZOO a verejnej zelene. Z veľkých investičných projektov v oblasti mestskej a verejnej zelene mesto pripravuje projekt Lesopark Draždiak v Petržalke, urbanistickú štúdiu malokarpatskej časti Bratislavského lesoparku a mestské zastupiteľstvo už schválilo aj urbanistickú štúdiu Zlaté piesky. Zámerom tohto projektu je vybudovať športovo-rekreačný areál so širokými možnosťami jeho využitia.

Oproti minuloročnému vyváženému rozpočtu predpoklady naznačujú, že ten tohtoročný bude schodkový. Počítali ste s takýmto variantom pri plánovaní rozpočtových priorít Bratislavy na rok 2009 a ktorých sa v krajnom prípade bude treba vzdať, prípadne ich odsunúť na neskôr?

Rozpočet na tento rok postavilo hlavné mesto ako vyrovnaný. Musím však konštatovať, že po dohode vlády so Združením miest a obcí Slovenska prídeme o približne 10 miliónov eur. Budeme to teda naozaj musieť niekde kompenzovať, čo však bude mimoriadne náročné. Rozhodne však nepresadzujeme prelievanie kapitálových výdavkov do spotreby, teda do bežných výdavkov. „Prejedanie súčasnosti“ na úkor budúcnosti, podľa môjho názoru, nie je správne.

Postupujúca recesia vytvára krízové situácie, ktoré bude nevyhnutné riešiť v ešte užšej spolupráci nielen štátov, ale takisto regiónov. Ako môže na novú situáciu zareagovať napríklad toľko spomínaný, zatiaľ však skôr teoreticky ako prakticky, trojuholník Viedeň – Bratislava – Budapešť?

Samozrejme, vzájomná výmena poznatkov je mimoriadne dôležitá. Uplynulý týždeň som sa stretol s primátorom Budapešti, na budúci týždeň sa stretnem s primátorom Prahy. Považujem predovšetkým osobné stretnutia s viacerými predstaviteľmi regiónov či veľkých miest za priestor, ktorý treba využiť na prekonávanie súčasných zložitých problémov. Veď Slovensko ako krajina bývalého „východného bloku“ je v súčasnosti – dvadsať rokov po revolučnej zmene po prvý raz konfrontovaná s naozaj rozsiahlymi ekonomickými problémami, ktoré musí riešiť. Porovnanie postupov na úrovni miest či regiónov môže byť pre nás vzájomne obohacujúce. Verím, že najbližší Európsky summit regiónov a miest v Prahe, ktorý sa uskutoční koncom budúceho týždňa, nám prinesie konkrétne skúsenosti z prekonávania prekážok. Kolegov budem informovať o návrhoch Bratislavy na zmiernenie následkov krízy nielen v podobe najmä ekonomických opatrení, ale napríklad aj v možných zmenách podmienok na čerpanie eurofondov.

Plánuje vytvoriť mesto Bratislava krízový režim, výbor či stratégiu, ktorá bude promptne reagovať na meniacu sa situáciu? A pokiaľ áno, ktorých oblastí rozpočtu sa to dotkne najviac?

Úloha samosprávy je v procese prípravy a uplatnenia šetriacich opatrení veľmi dôležitá. Samospráva je totiž najbližšie k občanovi. To bol dôvod, prečo sme sa v utorok pri okrúhlom stole stretli a pripravili vyhlásenie, ktoré chceme posunúť vláde. Pri okrúhlom stole sa stretli nielen predstavitelia samosprávy, ale aj podnikateľského sektora, bánk, Ekonomickej univerzity, Národnej banky Slovenska či nezávislých inštitúcií. Navyše sme sa s diskutujúcimi zhodli, že takéto stretnutia je nevyhnutné a mimoriadne významné robiť častejšie.

Do akej miery sú investičné aktivity hlavného mesta závislé od úverových zdrojov?

Bratislava je zadlžená len do takej miery, do akej jej to dovolili zákony. Dlh by sa niekomu mohol zdať vysoký, ale jedným dychom musím dodať, že svoje záväzky si aj poctivo splácame. Podarilo sa nám totiž získať veľmi výhodné úvery, rovnako výhodne sme ich refinancovali. Vďaka tomu dnes môžeme realizovať investičné projekty a umožniť tak súkromnému sektoru, aby získal verejné zákazky a mohol zamestnávať ľudí, ktorí si zarobia peniaze, budú ich míňať atď. Bratislava pomôže ekonomike a problém so splácaním úveru by sa ani v blízkej budúcnosti vyskytnúť nemal. Dá sa povedať, že mestá a obce sú pre banky spoľahlivým partnerom, pretože jednoducho nemajú kam utiecť a svoje dlhy si splácať musia. Mimochodom, aj bankári dnes uznanlivo kývajú hlavami nad skutočne výhodnými úvermi, ktoré Bratislava má. Tvrdia, že dnes by sme o nich mohli len snívať.

Dá sa predpokladať, že aj v najbližšom období zostane Bratislava a jej okolie regiónom, kde sa koncentruje najviac realitných príležitostí a transakcií na slovenskom trhu?

Určite áno. Samozrejme, že vnímame istú opatrnosť investorov, ale viaceré projekty pokračujú ďalej. Verím, že tento trend si Bratislava udrží, pretože kam inam sa dajú výhodne investovať peniaze, ak nie práve do projektov v hlavnom meste. Každý vie, že kríza raz pominie. Nevieme síce presne kedy, ale vieme, že určite áno – história nás už poučila. Potom tí, ktorí mali finančné prostriedky a nezaváhali, budú profitovať. Chce to však aj podnikateľskú prezieravosť, ale i odvahu. Hlavné mesto nebude umelo brzdiť rozvoj, samozrejme, za predpokladu, že budú dodržané všetky podmienky investovania. Len tak si môže Bratislava udržať súčasnú trojpercentnú nezamestnanosť a pomôcť ostatným regiónom Slovenska, ktoré nemajú výhodu vynikajúcej polohy.

Foto – www.bratislava.sk

Súvisiace články

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 27.02.2009