/en/article/9293/aktualna-legislativa-v-oblasti-energetickej-hospodarnosti-budov-ii/ Aktuálna legislatíva v oblasti energetickej hospodárnosti budov II.
Aktuálna legislatíva v oblasti energetickej hospodárnosti budov II.

Aktuálna legislatíva v oblasti energetickej hospodárnosti budov II.

Na úvod 2.časti je potrebné dodať, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov bola v plnej miere prevzatá do podmienok slovenského práva až uvedením zákona č. 17/2007 Z.z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov do platnosti s účinnosťou od 15. januára 2007.

V súlade s §9 ods.2 zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov bol vydaný všeobecne záväzný vykonávací právny predpis s účinnosťou od 1.01.2007 – vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „vyhláška“), ktorá ustanovuje:
  • podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov,
  • obsah energetického certifikátu vrátane rozpätia energetických tried a emisií oxidu uhličitého uvádzaných v energetickom certifikáte,
  • vzor energetického certifikátu pre jednotlivé kategórie budov,
  • vzor energetického štítku.
Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov podľa §2 tejto vyhlášky je založená na štyroch druhoch hodnotení energetickej hospodárnosti budov:
  • projektové hodnotenie (pri výpočte sa vychádza z projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov s použitím normových vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí a o spôsobe užívania budovy zároveň s použitím návrhových vstupných údajov o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy – uskutočňuje sa vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy a významnej obnovy existujúcej budovy vrámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie – jedná sa vlastne o určitý predbežný energetický certifikát),
  • normalizované hodnotenie (pri výpočte sa vychádza zo skutočného vyhotovenia stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy avšak s použitím normových vstupných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí a o spôsobe užívania budovy – používa sa v energetickej certifikácii vrámci kolaudačného konania),
  • prevádzkové hodnotenie (tj. určovanie skutočnej spotreby energie v budove meraním – používa sa v energetickej certifikácii najmä v prípadoch predaja alebo prenájmu budov),
  • upravené hodnotenie (pri výpočte sa vychádza zo skutočného vyhotovenia stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy a najmä zo skutočných údajov o vonkajších klimatických podmienkach, o vnútornom prostredí a spôsobe užívania budovy – používa sa v energetickej certifikácii na navrhnutie opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti hodnotenej budovy).
Integrovanú energetickú hospodárnosť celej budovy tvorí celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy (ďalej len „celková dodaná energia“). Výsledok normalizovaného hodnotenia je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy.

Celková dodaná energia je súčtom dodanej energie pre jednotlivé energetické médiá a pre jednotlivé miesta spotreby (vykurovanie – príprava teplej vody – nútené vetranie a chladenie – osvetlenie) v budove vyjadrená jedným globálnym číselným ukazovateľom v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“).

Podľa §2 ods. 9 vyhlášky č. 625/2006 Z.z. postupy hodnotenia podľa ods. 2 až 5 citovaného ustanovenia a metódy zisťovania potreby energie v budovách určujú príslušné technické normy, ktoré sú vyšpecifikované aj v ďalších ustanoveniach tejto vykonávacej vyhlášky.

Podľa § 10 ods.1 vyhlášky pre každé miesto spotreby energie a pre každé energetické médium v budove sa určuje dodaná energia so zohľadnením tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a vplyvu systémov vykurovania, prípravy teplej vody, núteného vetrania a klimatizácie, prípravy teplej vody a zabudovaného vnútorného osvetlenia.

Celkovou dodanou energiou je vlastne všetka energia v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy za určité časové obdobie, ktorou zásobuje budovu trhový dodávateľ energie a ktorá sa spotrebuje v priestore vymedzenom hranicami budovy.

Z dodanej energie upravenej pomocou faktorov prepočítania podľa prílohy č.2 vyhlášky, ktorými sa zohľadňuje typ zdroja a jeho vzdialenosť od miesta dodania energie do budovy, sa určí primárna energia v kWh na m2 celkovej podlahovej plochy za určité časové obdobie a emisie oxidu uhličitého v kg/kWh na jednotku energetického média.

Vo vyššie uvedenom ustanovení § 10 sa nachádza aj pomerne dôležitá skutočnosť (v súvislosti s úsporou energie), zvýhodňujúca využitie aj obnoviteľných zdrojov energií pre energetické zásobovanie budov, a to v ods.4: „Ak sa na zásobovanie budovy použije energia zo zdroja s využitím solárnej energie, použité množstvo energie sa na určenie primárnej energie odráta z celkovej dodanej energie.“

Obsahom energetického certifikátu je zatriedenie budovy v každej kategórii budov do energetických tried A, B, C, D, E, F, G (príloha č.3 vyhlášky) podľa:
  • hodnoty potreby energie pre každé miesto spotreby v porovnaní s referenčnou hodnotou R určenou podľa prílohy č.3,
  • hodnoty celkovej dodanej energie vo vzťahu k referenčnej hodnote R potreby energie podľa prílohy č.3.
Referenčné hodnoty R na účely zatrieďovania budov do energetických tried zodpovedajú referenčným hodnotám Rr a Rs.

Rr je hraničná hodnota minimálnej požiadavky, ktoré majú spĺňať nové budovy v Slovenskej republike podľa technických noriem a Rs je priemerná hodnota potreby energie existujúceho fondu budov v Slovenskej republike. Pre významne obnovované budovy je Rr minimálnou požiadavkou, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné (§4 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z.z.). Bližšie o danej problematike pojednáva §11 ods. 5,6,7 a 8 predmetnej vyhlášky.

Okrem vyššie uvedených náležitostí musí energetický certifikát obsahovať aj návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a návrh organizačných opatrení v správe budovy.

Čo sa týka bytových budov vo všeobecnosti, tieto sa nehodnotia pre miesto spotreby „Nútené vetranie a chladenie“ a „Osvetlenie“.

Na záver je potrebné pre praktické účely voľne definovať potrebu energie na vykurovanie a niektoré aktuálne termíny s ňou súvisiace:

Energia spotrebovaná pri prevádzke vykurovanej budovy je výsledkom vzájomného pôsobenia tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií, budovy a systému vykurovania pri danom stave vnútorného a vonkajšieho prostredia.

Tepelný tok (teplo) treba do vykurovaných miestností dodávať tak, aby aby bol dodržaný určitý definovaný stav vnútorného prostredia, z čoho vyplýva nutnosť zabezpečenia tepelnej rovnováhy predmetnej miestnosti za predpokladu ideálneho vykurovacieho výkonu. Uvedená tepelná rovnováha vykurovaného priestoru v čase je daná rovnováhou tepelných ziskov a strát.

Pre vyššie spomínaný tepelný tok sa používa termín potreba tepla pre vykurovanie Qh udávaná v J alebo v kWh. Je dôležité uviesť, že táto veličina nezahŕňa vlastnosti vykurovacej sústavy ani spôsob prípravy tohoto tepla. STN EN 832 rozlišuje medzi jednotlivými formami energie tým, že zavádza tieto jednoznačné termíny:
  • potreba tepla, symbol Qh v kWh alebo J – tj. teplo, ktoré treba dodať vykurovanému priestoru, aby sa dodržala požadovaná vnútorná teplota vykurovaného priestoru,
  • potreba energie na vykurovanie, symbol Q v kWh alebo J – tj. energia, ktorú treba dodať vykurovacej sústave, aby bolo možné splniť potrebu tepla na vykurovanie (Q = Qh + Qt + Qw). Zahŕňa teda aj celkové tepelné straty vykurovacej sústavy Qt a teplo na ohrev vody Qw.
Potreba tepla na vykurovanie sa určí výpočtom na základe tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a budovy bez vplyvu technických zariadení budovy. Neobsahuje teda účinnosť technických zariadení budovy.

Potreba energie na vykurovanie sa určuje výpočtom aj s vplyvom účinnosti technických zariadení budovy.

Temín spotreba energie je potom vyhradený pre množstvá, ktoré sa stanovia meraním alebo monitorovaním v reálnej prevádzke.

LITERATÚRA:
  1. HALAHYJA, M. a kol.: Stavebná tepelná technika, akustika a osvetlenie. Alfa, SNTL, Bratislava, 1985
  2. CHMÚRNY, I.: Tepelná ochrana budov. Jaga group, Bratislava, 2003
  3. CHMÚRNY, I.: Stavebná fyzika. STU v Bratislave, Bratislava, 2006
  4. VAVERKA,J. a kol.: Stavební tepelná technika a energetika budov. VUTIUM, Brno, 2006
  5. STN 73 0540–1 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 1: Terminológia, SÚTN 2002
  6. STN 73 0540–2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky, SÚTN 2002 
  7. STN 73 0540–3 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 3: Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov, SÚTN 2002
  8. STN 73 0540–4 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 4: Výpočtové metódy, SÚTN 2002
  9. smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov
  10. zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov
  11. vyhláška č. 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov
  12. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
  13. Dôvodová správa k zákonu o energetickej hospodárnosti budov, MVRR SR, 2005
 
 
Autor: Ing. Katarína Pekarovičová, Dátum 16.07.2007