Archive of articles
Využívajú developeri v Tatrách dostatočne eurofondy?
S neblahými následkami veternej smršte z roku 2004 sa vo vysokotatranskom regióne odkrylo mnohé. V prvom rade išlo o obrovskú a nevyčísliteľnú škodu na ekosystéme Tatranského národného parku – v strednej Európe unikátnom a jedinečnom. Kalamita však toho odkryla oveľa viac. Hneď prvých dňoch sa ukázalo, aká zanedbaná bola koordinácia výstavby mnohých tatranských nehnuteľností z čias predošlých. Obraz, ktorý sa verejnosti naskytol, bol natoľko mätúci, že mnohí, ktorí Vysoké Tatry poznali skutočne veľmi dobre, ich nedokázali v prvých momentoch spoznať a zorientovať sa v nich. A tak sa s otázkou trvalo udržateľného prístupu k ekologickej obnove Vysokých Tatier začali čoraz viac vynárať otázky tvorby a koordinácie celkového obrazu architektúry v nich. Celkom logicky sa teda k problematike zonácie národného parku pridružila aj potreba koordinovania budúcich stavebných investícií.
Vara Group chce hrať v bratislavskom Ružinove prvé husle
Koncentrácia aktivít skupiny Vara Group práve v druhej najväčšej časti hlavného mesta Slovenska nie je nijako náhodná – svedčí nielen o jej výbornej znalosti lokálnych špecifík konkrétneho terénu, ale aj o transfere bohatých realitných skúseností z materského zdroja izraelskej developerskej spoločnosti Denisra International, Ltd., nazbieraných po celom svete. Vysoký rozvojový potenciál Ružinova, ktorý sa medzi záujemcami o dobrú firemnú alebo súkromnú adresu teší čoraz väčšej obľube, nie je napriek ustavičnému zahusťovaniu a sprievodným protestom jeho pôvodných obyvateľov totiž stále vyčerpaný. Kombinácia výhodného dopravného spojenia s centrom, spektra kompletnej vybavenosti obchodov a služieb typického len pre tzv. zabehané sídliská, ako aj širokej škály možností športových i voľnočasových aktivít, mu totiž dáva niečo ako „osvedčenie jedinečnej spôsobilosti“.
O architektúre a dizajne interiéru sa konečne hovorí aj u nás
Línia, štvorec, obdĺžnik, trojuholník, kruh, guľa, kváder… Formy, ktoré sprevádzajú ľudstvo skoro celou jeho históriou, našli svoje priliehavé uplatnenie v kombinácii so spektrom materiálov a ich farebných odtieňov. Činnosť, cez ktorú sa realizujú, stojí kdesi na hrane biznisu a umenia, a preto má nielen utilitárny, ale zároveň výsostne tvorivý charakter. Napriek tomu sa názory špičkových dizajnérov na prítomnosť umenia v ich fachu rôznia: „Vzťah medzi umením a dizajnom nevidím ako boj, ale ako kreatívnu službu. Aspekt umenia, ktorý dodávame dizajnu, je minimálny. Myslím si, že dizajn je serióznym zaoberaním sa požiadavkami trhu, klientov a je spojený s inovatívnymi myšlienkami. Samotné umenie ako také v ňom však nevidím,“ prekvapujúco skonštatoval na nedávnom diskusnom stretnutí Stavebného fóra.sk nazvanom Interiérový dizajn a bytová architektúra známy rakúsky top architekt a priemyselný dizajnér Kai Stania.
Územné plány celého Slovenska zastreší jeden portál
V ére internetizácie spoločnosti nie je problém preklikať sa takmer ku všetkým informáciám, ktoré človek v danom okamihu potrebuje. Rozdiel je iba v tom, koľko času s ich vyhľadávaním strávi a akú záruku aktuálnosti a pravdivosti mu poskytnú. Rovnaké to je s územnoplánovacími dokumentáciami obcí, miest a krajov, z ktorých väčšina nemá ani digitalizovanú formu. Občianske združenie UzemnePlany.sk si stanovilo za cieľ skoncovať s týmto stavom a integrovať všetky územné plány Slovenska na jedinom mieste. Stavebné fórum.sk prináša rozhovor s Michalom Burákom, jedným z autorov tohto veľkolepého projektu a zároveň spolutvorcom portálu www.UzemnePlany.sk venovaného urbanizmu, územnému plánovaniu a tvorbe krajiny.
Monarská alej I a II – nová filozofia bývania na Čiernej Vode
Ak v prípade Bratislavy platí, že mohutný stavebný rozmach neušetril prakticky ani jednu z jej 17 administratívnych častí, to isté možno skonštatovať o rýchlo sa rozvíjajúcich prímestských satelitoch. Ich rozširovanie iba odráža dopyt po jednom z módnych trendov súčasnosti – bývanie vo vidieckom prostredí, no s veľkomestom na dosah. Realitní developeri správne odhadli nálady strednej vrstvy metropolitných obyvateľov a populárny reklamný slogan „Dom za cenu bytu“ začali pohotovo implantovať do satelitných sídlisk v okolí hlavného mesta, ktoré zažíva odliv v podobe vyľudňovania. A najväčším ťahákom sa stala jednoznačne Čierna Voda – lokalita medzi mestskou časťou Vajnory a obcou Chorvátsky Grob, známou už od roku 1214 pod názvom Monar. Suma, ktorú tu záujemca za jednotku novej obytnej plochy zaplatí, je totiž v Bratislave nemysliteľná. Ešte donedávna vyšiel rodinný príbytok na Čiernej Vode dokonca lacnejšie ako byt v širšom mestskom centre!
Cestovný ruch – mimoriadne atraktívny exportný artikel
Medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia svetového hospodárstva patrí nesporne cestovný ruch. Jeho podiel na svetovom hrubom domácom produkte a na zamestnanosti neustále rastie. Krajiny, ktoré majú priaznivé predpoklady na rozvoj aktívneho zahraničného i domáceho cestovného ruchu, zvyšujú svoje devízové príjmy. Mnohým v tomto „priemysle turizmu“ pomáhajú dosahované vysoké počty návštevníkov zlepšovať situáciu v zamestnanosti, hospodársku úroveň regiónov, a prispievať tak k reštrukturalizácii hospodárstva. Ako príklady možno uviesť aj našich okolitých susedov – Česko, Rakúsko alebo Maďarsko.
Stretneme sa na živom dizajnérskom javisku
Interiérový dizajn a bytová architektúra. Dve úzko previazané sféry, bez ktorých sa náročné atribúty moderného bývania jednoducho nedajú naplniť. Na jednej strane materiál – na strane druhej ľudská kreativita. Niet divu, že záujem o výsledky tejto činnosti stojacej na rozhraní umenia a komercie ustavične stúpa. Dobrý dizajn však nežije iba z dobrého nápadu. Nemenej významná je aj dôslednosť od prvotnej skice až po stvárnenie posledného detailu. A treba len podčiarknuť, že tvorivej evolúcii vo svete dizajnu nikto a nič medze nekladie. Svedčia o tom aj najnovšie metamorfózy ešte stále prevládajúceho minimalistického štýlu, do ktorého začínajú vstupovať zjemňujúce prvky – napríklad prírodné motívy obrusujúce strohosť línií a tvarov.
Avion Shopping Park – prvenstvo absolútne a nespochybniteľné
Kedy dôjde ku konečnému nasýteniu domáceho dopytu po neustále rastúcich obchodno-zábavných centrách a kde sú vlastne hranice zatiaľ bezhraničnej kúpnej sily obyvateľstva, ktoré si ustavične ťažká na finančnú podvýživenosť? Paradoxné je, že otázky tohto typu si najčastejšie kladú práve tí, čo v ich útrobách trávia denne najviac času. A hľa, po desaťročí testovania odrazu nečakane vysvitlo, že potenciál bratislavského regiónu ukrýva v sebe netušené a stále nevyčerpané možnosti, aké by si na prelome storočí netrúfol predvídať ani najuznávanejší analytik. Po vybudovaní Polus City Center a Au Parku sa začal o miesto na domácom výslní najdravejšie uchádzať Shopping Palace na severozápadnom okraji Zlatých pieskov. Donedávna najväčší nákupno-zábavný komplex na Slovensku však ani nestihol ohlásiť „korektúru kapacity“, a už ho o sladký primát pripravil jeho úhlavný konkurent – ustavične sa rozširujúci a expandujúci Avion Shopping Park.
3nity – bývanie, relax a kariéra v jednom
Stavebná horúčka na území hlavného mesta Slovenska vrcholí. Množstvo či rôznorodosť realitných aktivít, ktoré sa tu stretávajú, pribúda takou závratnou rýchlosťou, že vysoko presahuje pamäťovú kapacitu jedného pozorovateľa. Sotva by sa v Bratislave našla ešte lokalita, ktorej sa podarilo vyhnúť ostrému zraku domácich či nadnárodných developerov. Napriek tomu nemožno poprieť, že miestom, kde sa toho už niekoľko rokov deje najviac, je jednoznačne a bez debaty Ružinov. Rozširujúce sa novostavby s vysokým potenciálom polyfunkcie zároveň spôsobujú, že centrum mesta sa postupne presúva do katastra tejto rozlohou i počtom obyvateľov druhej najväčšej mestskej časti. A práve jej juhozápadná zóna patrí dnes k najväčším ohniskám stavebného ruchu v podunajskej metropole.
Závany dizajnérskeho vetra z Rakúska
„GD2D + PD3D, fresh air by PureAustrianDesign“ – takýto dlhý a svojský názov dostala putovná výstava, ktorá predstaví v októbri Bratislavčanom súčasné práce grafického a produktového dizajnu z Rakúska. Bude to jej prvá z 20 zastávok na trase po známych dizajnových galériách, výstaviskách a rakúskych kultúrnych fórach. Svoju dlhú púť odštartuje 8. októbra o 18. hodine vo výstavnom a informačnom bode Slovenského centra dizajnu – Galérii Satelit. Rakúsko je známe silným putom k historicky významnému kultúrnemu dedičstvu. Napriek tomuto imidžu, ktorý si udržiava aj ďaleko za svojimi hranicami, ide o novátorsky mysliacu dizajnérsku krajinu, ktorá na jednej strane kreatívne a bez klapiek na očiach absorbuje aktuálne trendy prichádzajúce zo zahraničia, na druhej strane tvorivo spracováva domáce dizajnérske impulzy, dávajúc im nový výraz.
Štrukturálne fondy nie sú strašiak, ale jedinečná príležitosť
Viac ako tretina rozpočtu Európskej únie putuje ročne do regiónov, ktoré nedosahujú adekvátnu úroveň ekonomického ani sociálneho rozvoja. Tento údaj by mohol aj šokovať. Treba si však uvedomiť, že ignorovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými oblasťami Starého sveta by ich len naďalej prehlbovalo, čo by znamenalo brzdu, ktorú si Európa ako celok jednoducho nemôže dovoliť. Myšlienka založená na finančnej solidarite medzi regiónmi uskutočňovaná prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu – kľúčových nástrojov európskej regionálnej politiky – priniesla už v nejednej členskej krajine spoločenstva svoje prvé ovocie.
Rekreačné nehnuteľnosti na Slovensku IV. – Mýto pod Ďumbierom
Gentiana. Málokto vie, čo sa ukrýva za týmto nevšedným slovkom. Nuž, ide o latinský názov jedného z najkrajších a najhúževnatejších horských kvetov zdobiaceho tak Vysoké, ako aj Nízke Tatry. A práve táto nádherná a zdanlivo krehká rastlinka, ktorej koreň je vraj liekom na dlhovekosť, sa stala „múzou“ nového oddychového areálu 15 apartmánových domov s rovnomenným názvom. Ľuďmi vybudovaná Gentiana bude zasadená do malebného prostredia južnej strany Nízkych Tatier v katastri obce Mýto pod Ďumbierom. V tejto lokalite je vzácny horec rozšírenou a zákonom chránenou rastlinou. A symbolizuje to, čo tento kút Slovenska ponúka plným priehrštím – nádhernú prírodu.
Nové trendy v rozvoji nájomného bytového sektoru – Slovensko (II.)
Zahraničné skúseností z rozvoja neziskového bytového sektoru sú nepochybne zaujímavé a poučné aj pre Slovensko, kde má väčšia časť obyvateľstva pravidelné príjmy, nie však dostatočne vysoké na pokrytie všetkých nákladov na slušné bývanie. Nerovnomerný ekonomický rozvoj spôsobuje značné regio¬nálne disproporcie v oblastí cien bývania, čo, prirodzene, negatívne ovplyvňuje jeho prí-stupnosť pre nižšie, ale aj stredné príjmové skupiny obyvateľstva. Rozvoj bytového trhu zatiaľ nezabezpečuje a pravdepodobne ešte veľmi dlho nebude zabezpečovať potreby všetkých. V tomto kontexte sa teda ukazuje, že neziskové bytové organizácie môžu prispieť k riešeniu bytového problému predovšetkým mladých ľudí, ktorí nemajú naakumulovaný dostatok zdrojov na kúpu bytu do vlastníctva, ale takisto tých, čo cestujú za prácou a využívajú nájomné bývanie ako prechodné.
Centrum Trenčianskych Teplíc zrevitalizuje Opera, a.s.
Mestečko so 4300 obyvateľmi ležiace v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, severovýchodne od Trenčína a blízko hraníc s Českou republikou patrí už stovky rokov medzi svetielka nádeje pre ľudí trpiacich na ochorenia pohybového aparátu a poúrazové či pooperačné stavy. Dlhodobá tradícia a nadpriemerné liečebné výsledky ho však robia atraktívnym nielen z pohľadu pacientov, ale čoraz viac aj realitných developerov a tých, čo zvažujú možnosť rozumne a v správnej chvíli zainvestovať do nehnuteľnosti. Ich kalkulácie majú výsostne racionálne jadro. Jedenapolmiliardový projekt revitalizácie Trenčianskych Teplíc, ktoré predstavujú hneď po Piešťanoch dvojku na slovenskom kúpeľnom trhu, už odštartoval a bola by škoda to nevyužiť.
Farrer Road – singapurská „lúka“ inšpirovaná prírodou
Čo ešte nevieme o Singapure? Krajina v juhovýchodnej Ázii, jedna z najhustejšie osídlených na Zemi, od roku 1965 nezávislá republika, jedna z najprosperujúcejších ekonomík sveta, pokiaľ ide o výšku HDP na jedného obyvateľa, významné finančné centrum. Jeho hlavné a zároveň jediné mesto rovnakého mena – Singapur s vyše 4,3 miliónmi obyvateľov (z celkovo 4,6 miliónov) a rozlohou 693 km2 (ani nie dvojnásobok Bratislavy) má najfrekventovanejší prístav sveta, kam denne smeruje ropa z Perzského zálivu. Singapur však popri tom patrí medzi tie regióny, kde do vývoja architektúry výrazným spôsobom zasiahla svetoznáma londýnska architektka Zaha Hadid. Po desiatich rokoch pôsobnosti v tomto mestskom štáte predstavila všestranná umelkyňa irackého pôvodu unikátny projekt Farrer Road. Ide o doteraz najväčší obytný komplex v Singapure.