Hotelový svet je nejednotný, ale rozmanitý
Zatiaľ čo Slovensko doháňa premeškaný vývoj a má čo robiť, aby v rámci aktívneho cestovného ruchu zvládlo zvyšujúci sa nápor na ubytovacie kapacity na primeranej stredoeurópskej úrovni, turisticky rozvinutá časť sveta má momentálne problémy iného druhu. Faktory stojace v pozadí sú minimálne dva – jeden súvisí s dosiahnutím určitého stupňa vývojovej špirály smerujúcej k dokonalosti až perfekcionizmu, pokiaľ ide o parametre luxusu, druhý, bytostne prepojený s prvým, zase s rastúcim dopytom vrstvy najbohatších ľudí tejto planéty. A tak dnes v obrovskom hotelovom rezorte vznikajú doteraz nepoznané, netradičné, ba až dych vyrážajúce kategórie, skupiny či označenia, ktoré neraz presahujú hranice bežnej ľudskej fantázie.
Záväzný nadnárodný systém na hodnotenie kvality hotelov však nikde vo
svete neexistuje a zdá sa, že dlho ani nebude. Každá krajina má zavedený
ten vlastný, ktorý v závislosti od svojich potrieb reguluje osobitnými
predpismi. Paradoxné je, že ani legislatíva Európskej únie, v iných
záležitostiach vždy taká nekompromisná, striktná a konzekventná,
jednotný právny predpis k rôznym ubytovacím kategóriám nepozná.
Hviezdičky slúžia len ako približný orientačný bod na získanie predstavy
o úrovni poskytnutého ubytovania, stravy či ďalších služieb. Nečudo,
že napríklad trojhviezdičkový hotel v Španielsku, Turecku, Nemecku či
Nórsku neznamená automaticky jedno a to isté. Pretrvávajúca nejednotnosť
kategorizačného systému má však jednu nespornú výhodu: funguje ako
inšpiračný zdroj bezuzdnej kreativity a rozmanitosti pri vymýšľaní
riešení a spôsobov na pritiahnutie záujmu solventnej klientely, ktorá už
chvíľami nevie, na čo utrácať peniaze.
Cirkus s hviezdičkami pokračuje
Väčšina krajín rešpektuje nepísaný plafón – päť hviezdičiek, čo
vyjadruje luxusné zariadenie s najvyššou kvalitou komfortu, vybavenia a
služieb. Samozrejme, nie všade ho poznajú. Výnimkou je napríklad
Francúzsko, kde hotelieri v snahe vyhnúť sa osobitnej dani z luxusu
pridávajú do označenia namiesto 5. hviezdičky písmeno L. Kým na Slovensku
smeruje zákonná úprava k zjednoteniu kritérií na zaraďovanie ubytovacích
zariadení do tried, v iných krajinách povolili hotelierom uzdu až do takej
miery, že si začali sami narábať s povestnými „hviezdičkami“ tak, ako
to uznajú za vhodné.
Možností takejto bezbrehej liberalizácie sa chytili najmä super luxusné
zariadenia, ktorých majitelia sa neostýchajú pridať si šiestu hviezdičku.
Čo okrem absolútneho pohodlia za tisíckami dolárov vykúpenú noc klientovi
ponúkajú? V prvom rade ilúziu, že hotel tu existuje a funguje iba pre neho,
navodzovanú výnimočným prístupom v uspokojovaní jeho individuálnych
požiadaviek. Všetko má byť výsostne „osobné“: asistent, kuchár,
čašník, komorník, masér, šofér…
Momentálne sa za najluxusnejší hotel sveta neoficiálne považuje Burj Al
Arab v Spojených arabských emirátoch, ktorý si sám seba cení siedmimi
hviezdičkami. Dvojposchodové suity s rozlohou 170 m2 a panoramatickým
výhľadom na Arabský záliv sú zárukou nezabudnuteľného zážitku.
Architektonický unikát v tvare plachetnice stojaci na umelom ostrove však
stráca sebadôveru. O primát ho chce totiž pripraviť iránsky Flower of the
East. 45-poschodový hotel, ktorý by mal privítať prvých hostí v roku
2010, má dominovať rozsiahlemu komplexu vyrastajúcemu v Perzskom zálive.
A hviezdičkový cirkus v radoch top hotelov pokračuje. Svojvoľné
šermovanie číslom 6 začína byť pomaly neoriginálne, zoznam takýchto
zariadení rastie a klient pomaly stráca orientáciu. Takému, kto o sebe
tvrdí, že už vyskúšal všetko, zväčša unikne, že ide len
o marketingový trik hotelového manažmentu cielený na jeho rozmaznanú
povahu. Príkladom môže byť elegantný kasíno hotel Crown Tower Macau
– skvost ostrova Taipa alebo Setai na miamskej South Beach – zatiaľ
jediný hotel tejto netypickej triedy v USA. Naproti tomu Palazzo Versace na
austrálskom Gold Coast sa síce oficiálne priznáva iba k piatim
hviezdičkám, fajnšmekri by však v jeho prípade nenamietali, keby si pridal
aj šiestu.
V kurze najmä túžba odlíšiť sa
Sieť špičkových hotelov – v snahe neustrnúť na dosiahnutej úrovni
– intenzívne hľadá nástroje vlastnej metamorfózy. Latka luxusu a
komfortu sa neustále posúva nahor a nie je známe, kedy sa dotkne konečného
stropu. Top manažéri cestovného ruchu však správne a rýchlo pochopili, že
konkurenčný boj nemôže prebiehať iba v línii pretekov, kto koho
„pretromfne“ ponukou väčšieho prepychu. Pri dnešnom priam
nekontrolovateľne stúpajúcom počte ubytovacích zariadení by to bol akiste
súboj vyčerpávajúci, zničujúci a najmä – zbytočný.
Najnovší trend, ktorým sa stáva túžba odlíšiť sa, byť originálny,
s nikým a s ničím neporovnateľný, má za následok pestrú diferenciáciu
hotelov špecializujúcich sa na vypichnutý balík služieb, ktoré sa nedajú
zaškatuľkovať do dogmaticky zavedenej priehradky. To prináša do
terminológie názvov či prívlastkov doslovnú revolúciu. Ukážkovým
príkladom môže byť hoci rakúska prax, ktorá pre hotely bežne používa
vyslovene poetické označenia ako romantický, historický, butikový,
rodinný, plážový, denný, dovolenka so psom alebo svadobná cesta.
Medzi dôvodmi treba hľadať aj samotný vývoj: kým v minulosti slúžil
hotel spravidla ako prestupná stanica poskytujúca nocľah s nevyhnutným
minimom služieb (najmä stravovacích), dnes je už samozrejmé, že viaceré
nadštandardné hotelové rezorty sa samé stávajú „turistickou
destináciou“, kde atraktívnosť a celkový kontext okolia nie je prvoradý.
Náročným hosťom ponúkajú totiž prakticky všetko, čo sa v modernej dobe
ponúknuť dá – ak už nie v reálnej, tak aspoň v imitovanej podobe.
Klient, pokiaľ nechce, nemusí z nich počas celého pobytu vytiahnuť ani
päty.
Rodia sa nové kategórie, typy, štýly
Diverzifikácia hotelových služieb napreduje – najčastejšie používaným
kľúčom býva cieľová skupina. Tak napríklad solventných a prepracovaných
podnikateľov si vzali na mušku WELLNES HOTELY so špičkovými centrami, kde
si „zdravotný klient“ môže zregenerovať svoje fyzické i duševné
kapacity. Na mieru ušitý terapeutický program (od štandardných procedúr
až po vysoko špecializované kúry) prebieha pod dozorom skúsených
rehabilitačných lekárov. Žiarivým vzorom takéhoto zariadenia je Hotel
Salzburgerhof ***** v rakúskych Alpách, ktorý ponúka doslovný wellnesový
raj v podobe záhrady à la feng šuej.
Medzi zariadeniami, ktoré v posledných rokoch
najviac letia (a to obzvlášť medzi „pôžitkármi“), sa mimoriadnemu
záujmu tešia GOURMET HOTELY orientujúce sa na domácu aj medzinárodnú
gastronómiu. A opäť je aj v tejto kategórii uznávaným favoritom Rakúsko
– Hotel Trofana Royal
vo vychytenom lyžiarskom stredisku Ischgl sa medzi najväčšími európskymi
labužníkmi preslávil slávnou tirolskou kuchyňou, čo si nechal potvrdiť aj
tromi čiapkami Gault Millau a hviezdičkou Michelin. Pravý gurmán však
nezaprie, že dobré jedlo sa odjakživa nerozlučne spája s dobrým vínom,
takže ide už len o to, na ktorý z týchto dvoch momentov sa v reklame
položí väčší dôraz. Napríklad hotely známej britskej siete Malmaison
predstavujú vytúžený turistický cieľ milovníkov a znalcov vína, ktorí
počas večerí spoznávajú buket a chuť kvalitných odrôd v spoločnosti
profesionálnych somelierov či degustátorov.
Umelecky založení individualisti lipnúci nielen na komforte, ale v oveľa
väčšej miere na originalite prostredia a odmietajúci jeho uniformitu určite
zamieria do DIZAJN HOTELOV. Nie je náhoda, že jeden z popredných v tejto
kategórií vyrástol práve v Madride – popri Barcelone ďalšom centre
avantgardy vo sfére architektúry a dizajnu. Svoje nezameniteľné
„odtlačky“ tu – každý na inom poschodí – zanechali takí svetoví
majstri ako Zaha Hadid, Sir Norman Foster, David Chipperfield či Jean Nouvel.
Ani berlínsky hotel Q! sa svojským koloritom nedal zahanbiť – keďže
stelesňuje estetiku odmietania ostrých hrán, celý svoj interiér, vrátane
nábytku i ďalšieho zariadenia, stavil na zaoblených líniách.
No a pre úplnosť netreba obísť ani luxusné zariadenia kopírujúce módne
záľuby a trendy v trávení voľného času. Hotely s prívlastkami GOLF,
CONGRESS, ART, BOUTIQUE alebo ICE si postupne budujú a rozširujú svoju
stabilnú klientelu. Prvolezcami, pokiaľ ide o posledný typ ubytovania, sa
stali Švédi. Čisto ľadový hotel, kde je kompletne všetko z ľadu,
postavili 200 kilometrov za polárnym kruhom už v roku 1989.
Obrázky
6-hviezdičkový Hotel Setai v Miami
7-hviezdičkový Hotel Burj al Arab
Gourmet Hotel Trofana Royal v rakúskom Tirolsku
Dizajn Hotel Puerto America v Madride