Monitoring dlžníkov ako nástroj prevencie vymáhania pohľadávok
„Z hľadiska platobnej disciplíny firiem nešlo o cyklickú, ale o úplne výnimočnú krízu,“ zaznelo na okraj doznievajúceho globálneho fenoménu počas štvrtkového seminára internetového časopisu Stavebné fórum.sk, ktorý sa pod názvom Ako na pohľadávky a ich vymáhanie? uskutočnil v bratislavskom Hoteli Marrol's. Dramaturgia podujatia a jeho tematické rozčlenenie sledovali logickú líniu – od insolvencie firiem, prevencie vzniku a zabezpečovacích inštitútov pohľadávok až po mimosúdne či súdne formy ich vymáhania.
Rizikom obchody na kamarátskych vzťahoch
Stavu platobnej disciplíny na Slovensku i v zahraničí venoval svoj príspevok Tomáš Jurík zo spoločnosti Coface Slovakia, ktorej pobočky pôsobia v 67 krajinách sveta a jej databázy obsahujú údaje o viac ako 50 miliónoch firiem. Samotnú pohľadávku definoval ako „dodávateľský úver“, pričom na požičané 1 euro banky pripadajú asi 4 eurá dodávateľa. Na zhoršení indexu platobnej disciplíny (Payment Incident Index) sa podľa neho výrazne podpísal aj prepad svetového exportu. Hoci problémy tohto druhu malo Maďarsko vždy väčšie ako okolité krajiny, nárast počtu insolvencií v 2. polovici roku 2009 zaznamenalo už aj Slovensko. Štatistika pritom sleduje pomer problematických pohľadávok iba voči všetkým poisteným pohľadávkam.
V druhej časti vystúpenia priblížil Jurík zabezpečenie pohľadávok formou prevencie. „Majetok, ktorý je skrytý v pohľadávkach, presahuje v mnohých odvetviach 50 %,“ podotkol a dodal, že pod tlakom začínajú byť podniky transparentnejšie. Výhody ich poistenia spočívajú podľa neho v trojuholníku prevencia (nepretržité monitorovanie dlžníka, systém včasného upozornenia v prípade zhoršenia bonity, financovanie len do výšky limitov) – minimalizácia (služby inkasa pohľadávok, zastupovanie poistníka vo veriteľských výboroch, šetrenie nákladov WO oddelení v banke) – náhrada škody (rýchla a nebyrokratická, zamedzenie problémov s likviditou, zníženie podielu zlých úverov).
Poskytovanie monitoringu informácií má osobitný význam. Napríklad zmena sídla alebo náhly pokles zamestnancov z 50 na 30 môže byť signálom toho, že sa firma dostáva do problémov. „Robiť obchody na kamarátskych vzťahoch je dobré v dobrom období, no v problematickom je to problém,“ upozornil Jurík. Ako pripomenul, často sa stáva, že dodávateľ si nepoistí pohľadávky u odberateľa, ak je tento dlhodobý a bonitný. Pritom mnohé relatívne bonitné firmy sa dnes nečakane dostávajú do veľkých finančných problémov.
Zlá upomienka horšia ako žiadna upomienka
Rozličné postupy pri mimosúdnom vymáhaní
pohľadávok prezentoval Peter Makovický zo spoločnosti
exekučná, s.r.o. Medzi základné prvky mimosúdneho inkasa zaradil
telefonické upomínanie, upomienku, osobnú návštevu, inkasnú spoločnosť a
risk manažéra. V komunikácii s dlžníkom by mal veriteľ vystupovať
stručne, formálne a bez emócií. Na začiatku rozhovoru mu radí spýtať sa
ho, či bol s dodávkou spokojný, vypočuť si jeho pripomienky a vyžiadať
si presný termín úhrady.
„Zlá upomienka je horšia ako žiadna upomienka. Doprosovať sa vlastných peňazí je totiž dehonestujúce,“ pripomenul Makovický a dodal, že namiesto druhej upomienky je lepšie zvoliť výzvu od advokáta či externého partnera. Podľa neho sa osvedčilo ponúknuť dlžníkovi v upomienke odpustenie úrokov z omeškania, pokiaľ platbu uhradí do 7 dní.
Účelom osobnej návštevy – ďalšieho nástroja mimosúdneho vymáhania je pripraviť na papieri uznanie záväzku a jeho podpísanie. „Môže ju absolvovať osoba, ktorá je v hierarchii firmy postavená vyššie. Nemal by to byť obchodník, ktorého poslaním je budovať dobré vzťahy,“ upozornil Makovický. Ako doplnil, dôležité je nespájať s osobnou návštevou ohľadom úhrady žiadny iný cieľ cesty.
Risk manažér musí mať prehľad o každej pohľadávke, ako aj o štádiu, v akom sa jej vymáhanie nachádza. Na starosti má komunikáciu s dlžníkmi, inkasnou firmou a s advokátom, ako aj spracovanie a evidenciu zmlúv. Nesmie mu chýbať kópia žiadnej obchodnej zmluvy. Pomimo oddelenia risku by nemalo z firmy nič odísť.
Poslednou alternatívou mimosúdneho vymáhania pohľadávky je obrátiť sa na odborníka – advokáta alebo profesionálnu inkasnú spoločnosť. „Produktom na nezaplatenie je monitoring dlžníkov. Ak totiž zmeškáte termín na prihlásenie sa do reštrukturalizácie alebo konkurzu, pohľadávku môžete hodiť do koša,“ vyzdvihuje Makovický výhody jej servisu, pretože „konkurz je likvidačný proces, po ktorom väčšinou nič neostane“. Taktickou výhodou je vstup tretej strany medzi dodávateľa a odberateľa, čo sa vždy osvedčilo ako efektívny nástroj. „Zavádzaním familiárnych vzťahov do obchodných idete sám proti sebe,“ varoval Makovický.
Premlčanú pohľadávku nemožno započítať
„Uplatnenie bežnej pohľadávky formou
platobného rozkazu, čo je osobitný druh zrýchleného konania, nie je až
také zložité, aby ho nezvládol aj neadvokát, uviedol v príspevku
venovanom problematike súdneho uplatnenia a započítania pohľadávok
Roman Gašparík (bnt – Sovova Chudáčková & Partner).
Ten môže podľa neho vyplniť formulár súdneho rozhodnutia, ktorý súd do
8 dní „odklepne“ a vydá platobný príkaz. Stačí, keď je stručný
popis s priloženými kópiami zmluvy a faktúry obsahovo zrozumiteľný. „Do
dvoch týždňov môžete mať exekučný titul v rukách,“ ubezpečil
Gašparík. Jediným technickým problémom je, že 6 % z vymáhanej sumy je
súdny poplatok, ktorý však nakoniec zaplatí dlžník. Rozdiel oproti
štandardnému uplatneniu pohľadávok formou podania žaloby spočíva v tom,
že súd pri platobnom rozkaze nenariaďuje pojednávanie.
Ako Gašparík pokračoval, medzi ďalšie inštitúty zabezpečenia patrí, že veriteľ si investigatívnym spôsobom vytypuje dlžníkov svojho dlžníka a odpredá im svoje pohľadávky. Záväzok dlžníka je tým vyriešený, hoci v nižšej miere, ako mal pôvodne plniť. „Zákon presne nestanovuje, ako má započítací prejav vyzerať. Nie každá pohľadávka je totiž spôsobilá na započítanie. Treba dať takisto pozor, či nie je premlčaná – takú nie je možné započítať proti nepremlčanej pohľadávke,“ vysvetlil možné úskalia Gašparík. Doplnil, že na postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka nie je potrebný súhlas dlžníka a dá sa tak urobiť pred aj počas konkurzu. Náležitosti sú však v tomto prípade prísnejšie. Keďže v rámci organizácie často nie je možné zistiť konkrétneho vinníka medzi štatutármi, v príprave je momentálne zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Na konštatovanie, že právnické osoby nemajú povinnosť oznamovať tuzemským dodávateľom, že idú do reštrukturalizácie alebo konkurzu, Gašparík reagoval, že takáto povinnosť by sa musela potom previazať s osobnou zodpovednosťou štatutárov. Pohľadávky, ktoré neboli včas prihlásené, už nemožno súdne vymáhať. Podľa neho býva zvykom, že skôr ako ide firma do konkurzu či reštrukturalizácie, zmení názov aj majiteľa. Jediné, čo nemôže zmeniť, je svoje IČO.
Prečo sa obrátiť na rozhodcovský súd?
Zabezpečenie pohľadávok inak. Takto znel názov
prednášky, ktorej sa na záver zhostil Roman Fogta (Právny
dom s.r.o.). Nájsť si dobrého právnika (ani drahého, ani lacného), urobiť
si poriadok vo vlastnej firme, aplikovať Paretovo pravidlo (rozdeliť obchody
na tie, ktoré vyžadujú posúdenie právnikom a na ostatné), používať
rámcové zmluvy, držať si taktické výhody, nesúdiť sa, kým to nie je
nevyhnutné, ak však áno, konať ihneď a napokon – obrátiť sa na
rozhodcovský súd.
Prečo sa ale nesúdiť na štátnom súde? Za hlavné dôvody Fogta považuje neznalosť problematiky z ich strany, priemerný čas súdneho konania 14–27 mesiacov, vysoké súdne poplatky a náklady na právne zastupovanie, účelové prieťahy protistrany a klesajúcu vymožiteľnosť pohľadávky v čase (po 14 mesiacoch menej ako 30 %).
Naopak, rozhodcovský súd (niečo ako „súkromný súd“, ktorý má tie isté kompetencie ako štátny) funguje podľa Fogtu podstatne efektívnejšie a rýchlejšie – priemerné rozhodcovské konanie trvá 45 dní. Ako sudcovia tu vystupujú ľudia z praxe (často advokáti) a v neposlednom rade je zaujímavá nižšia sadzba súdneho poplatku. Ako pripomenul, právny rámec rozhodcovského konania poskytuje výhodu napríklad aj v tom, že žaloba na súde o rozhodcovský rozsudok nemá na exekúciu odkladný účinok.
Právny dom s.r.o. vymáha pohľadávky od mimosúdneho až po exekučné vymáhanie. Zabezpečuj rámcové zmluvy a právny servis a učí svojich klientov, aby vedeli sami predchádzať vzniku nevymožiteľných pohľadávok. V rámci neho pôsobia 2 inkasné spoločnosti (mimosúdne vymáhanie), 8 advokátskych kancelárií, 2 rozhodcovské súdy a 3 súdni exekútori.
Hlavným partnerom diskusného stretnutia bola spoločnosť MS architekti, s.r.o. a partnerom spoločnosť bnt – Sovova Chudáčková & Partner.
Ilustračný obrázok a grafy – Coface Slovakia