PPP – spolupráca verejného a súkromného sektoru
Vo svete sa používajú rozličné definície projektov PPP. Vyplývajú z rozmanitosti ich foriem. Majú však niekoľko spoločných znakov. Ide o zabezpečenie verejnej infraštruktúry a verejných služieb prostredníctvom súkromných firiem, využitím ich vlastných zdrojov a schopností, pričom súkromná firma získava trvalý tok verejných peňazí. Hovoríme teda o projektoch partnerstva verejného a súkromného sektora. V zahraničí je čoraz populárnejší tento spôsob financovania. V PPP projektoch je však dôležité ustrážiť niekoľko krokov – právny rámec a podmienky financovania, zodpovednosti a taktiež systém rozhodovania. Dôležité je to najmä pri projektoch náročnejších na odbornú prípravu. U menej skúsených a kvalifikovaných samospráv totiž hrozí, že by mohli doplatiť na nevýhodné zmluvy s privátnymi firmami.
Charakteristickou črtou pre projekty PPP je, že fungujú na princípe projektového financovania, kde môžu byť príjmy zabezpečené dvomi základnými formami:- súkromná spoločnosť vybuduje verejnú infraštruktúru a je dlhodobo zodpovedná za jej prevádzku a údržbu, pričom sa sektor verejnej správy zaviaže platiť ročný poplatok v závislosti od výslednej kvality poskytovanej služby,
- súkromná spoločnosť vybuduje a dlhodobo prevádzkuje verejnú infraštruktúru a náklady financuje tak, že vyberá poplatky priamo od používateľov.
Vznik PPP
PPP prichádzajú z USA. Je tam totiž tradične väčšia dôvera v trhové
sily a prevláda názor, že súkromný sektor dokáže pracovať
efektívnejšie ako štátna byrokracia. Kde však vstupuje verejná a
súkromná organizácia do partnerstva, treba počítať aj s rizikami, ktoré
v prípade zlyhania projektov môžu mať kritický dosah na verejné
financie.
- Súkromná firma dokáže obvykle zabezpečiť kvalitnejšie a efektívnejšie služby, výstavbu či prevádzkovanie infraštruktúry v porovnaní so štátnou firmou. Dokáže zabezpečiť efektívnejší priebeh projektu, dodržať termín výstavby a neprekročiť náklady.
- PPP projekty môžu zabezpečiť investičné prostriedky bez štátnych záruk a splácanie sa rozloží na dlhé obdobie.
- PPP projekty prinášajú kapitál a môžu pomôcť vybudovať infraštruktúru prípadne rekonštruovať existujúcu infraštruktúru, ktorá sa nerealizovala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
- Pri dobre pripravených projektoch PPP sú občania so službami spokojnejší.
- PPP projekty sú dlhodobé projekty. Dôsledky v prípade zlyhania projektu PPP presahujú horizont volebného obdobia.
- PPP sú náročné na zabezpečenie transparentnosti výberu súkromného partnera.
- Komplikované, dlhodobé zmluvy PPP prinášajú riziko, že v prípade nevýhodne uzavretých zmlúv vznikajú ťažkosti a dodatočné náklady na právnikov.
- Sektor verejnej správy väčšinou nemá dostatočnú skúsenosť s projektmi PPP a súkromný partner sa snaží vyjednať lepšie podmienky pre seba.
Dôležitou výhodou projektov PPP je, že v prípade dodržania pravidiel
Eurostatu, nemusia byť zahrnuté do štátneho rozpočtu. Vo februári
2004 Eurostat vydal smernicu určujúcu spôsob účtovania projektov PPP. Pri
realizácii PPP projektov sa vyskytuje veľa druhov rizík. Eurostat
zjednodušil a sprehľadnil posudzovanie týchto rizík a pri posudzovaní, či
sa projekt PPP zahrnie do rozpočtu alebo nie, rozhoduje analýza troch rizík:
riziko výstavby, riziko dostupnosti a riziko dopytu. Existuje množstvo foriem
PPP, ktoré sa odlišujú vlastníctvom aktív PPP a delením rizík medzi
verejným a súkromným partnerom.
A na Slovensku? Verejné prostriedky na diaľničné spojenie Bratislavy
a Košíc stačiť nebudú, informuje vláda
Prepojiť Bratislavu s Košicami komunikáciou D1 do roku 2010 a zámer
urýchliť výstavbu diaľničnej siete v SR nebude možné realizovať
financovaním výstavby len z verejných prostriedkov a fondov Európskej
únie. Niektoré úseky by práve preto mali byť financované prostredníctvom
PPP. Situáciu potvrdil aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Ľubomír Vážny, „Takýto zámer nie je možné naplniť z verejných
zdrojov ani zo zdrojov kofinancovania s európskymi fondmi a musí byť k tomu
zavedený osobitný prístup cez PPP“. Cez PPP by malo byť podľa
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR financovaných viac ako
164 kilometrov nadradenej cestnej infraštruktúry na Slovensku. Pôjde
o 121 kilometrov dlhý úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami a 43 kilometrov
na úseku R1, a to konkrétne spojenie Nitra-Selenec a Selenec-Hronský
Beňadik. Investičné výdavky na realizáciu projektov PPP sa odhadujú na
vyše 120 miliárd korún. Materiál presne definujúci, ktoré
z pripravovaných diaľničných úsekov na Slovensku je možné postaviť
formou financovania cez PPP predloží minister Vážny na začiatku septembra.
Podľa šéfa rezortu financií Jána Počiatka si vláda vyhradila právo
schvaľovať jednotlivé projekty financované prostredníctvom PPP samostatne,
aby sa pri každom z nich dala posúdiť ich výhodnosť.