/en/article/12442/svetova-ekonomika-vadne-kulturne-svatostanky-prekvitaju/ Svetová ekonomika vädne, kultúrne svätostánky prekvitajú
Svetová ekonomika vädne, kultúrne svätostánky prekvitajú

Svetová ekonomika vädne, kultúrne svätostánky prekvitajú

Medzi tých, čo si ani v období krízy nemôžu dovoliť prázdniny, patrí nepochybne kultúra. Či už v skromnejšej alebo veľkorysejšej podobe, dopyt po tejto „duchovnej komodite“ ani v časoch tvrdej globalizácie, konzumu, ba dokonca celosvetovej krízy neutícha. A to isté platí pre jej svätostánky, v kultúrne vyspelých štátoch považované za významný symbol národnej identity. Bez ohľadu na to, že ich autormi bývajú nezriedka svetoznámi architekti – víťazi medzinárodných súťaží, ktorí na tento účel zvyčajne uvoľnia maximum svojich tvorivých rezerv. Výsledok, k akému sa dopracujú, pôsobí síce neraz kontroverzne, obyvateľstvo sa s ním však postupne natoľko stotožní, že sa nakoniec preňho stane objektom hrdosti až vlastenectva. Presne ako v prípade mrakodrapov, aj nové centrá umenia a kultúry vybudované vo svetových veľkomestách sa z prestížnych dôvodov predbiehajú v tom, ktoré má byť tým najoriginálnejším majákom modernej architektúry.

Ťažko povedať, či niečo podobné funguje aj v prípade novostavby SND v Bratislave, ktorej 21-ročná výstavba (1986–2007), následné predraženie z pôvodných 874 miliónov Kčs na 5 miliárd Sk a napokon morálne zostarnutie architektonického štýlu poplatného dobe svojho vzniku neprispeli k pozdvihnutiu národného povedomia Slovákov. Úplne opačným účinkom sa, našťastie, preukázala najnovšia správa o komplexnej rekonštrukcii tradičného stánku Slovenskej filharmónie – bratislavskej Reduty, ktorá sa po nekonečne dlhých 92 rokoch sprevádzaných príležitostnými čiastkovými opravami dostane k slovu na jar 2009 a v roku 2011 odhalí vynovenú tvár budovy v plnej nádhere.

Sydney Opera House ako inšpirácia pre iných

V istom zmysle historickým prvolezcom v oblasti pokusov spojiť avantgardnú architektúru s klasickým hudobným divadlom sa stala na svoju dobu provokatívna budova v najväčšom austrálskom meste – Sydney Opera House dánskeho architekta Jörna Utzona, ktorá je od roku 1973 neoficiálnym symbolom vari celého kontinentu. Podivuhodná silueta jej striech vyvoláva pri pohľade tak z vody v sydneyskom zálive, ako i z pevniny polostrova dokonalý mix asociácií: raz žraločích plutiev, inokedy čajok alebo plachetníc.

Zosilnená železobetónová konštrukcia pozostáva z prefabrikovaných komponentov. Celý komplex tvoria podstavec, kde sa nachádzajú hľadiská, technické zázemie i obslužné miestnosti, a klenby striech, ktorých kompozícia nevychádza z členenia podnože. Atypické tvarovanie 12 škrupín vysokých 60 metrov spôsobuje ostrý kontrast nielen medzi stavbou opery a prevažujúcou masou jednotvárnych hranolov vo výškovej zástavbe veľkomesta, ale takisto medzi konceptom exteriéru a interiérov. Trend, ktorý odštartovala svetoznáma Opera v Sydney, silno inšpiroval ďalšie mestá k pokušeniu siahnuť na jej piedestál.

Elbphilharmonie, čiže hudba na Labe

Do roku 2010 dostane najväčšie prístavné mesto v Nemecku nevšedný hudobný stánok. Vlani odštartovaný projekt hamburskej Elbphilharmonie vyšiel z architektonickej dielne renomovanej švajčiarskej skupiny Herzog & de Meuron, ktorá sa už stihla presláviť takými úspechmi, ako je mníchovský futbalový štadión Allianz Arena, londýnske národné múzeum moderného umenia Tate Modern, Young Museum v San Francisku či pekinský olympijský National Stadion.

Architektonický koncept Elbphilharmonie sleduje niekoľko zámerov súčasne. Okrem toho, že by sa mala stať ohniskom hudobného života v Hamburgu i v širšom okolí, neskrýva ani ambíciu fungovať ako dominanta spájajúca staré s novým. Keďže budova vyrastá na doslova strategickom mieste – v štvrti Hafencity (rodiacej sa prestavbou starého prístavu na supermodernú mestskú zónu), stane sa zároveň rozhraním medzi priemyselnou zónou a modernou časťou Hamburgu.

Po rekonštrukcii nevyužívaného a chátrajúceho skladu zo 60. rokov s lichobežníkovým pôdorysom a tehlovo červenou farbou sa vybuduje dynamická supermoderná sklenená nadstavba v tvare vlny. Projekt architektonicky ťaží z kontrastu medzi nimi. Jedinečnosť nadstavby zdôrazní jej atypický tvar, no takisto pomerne členitý a jemne sa trblietajúci povrch. V poslednej fáze ju pokryje raster z bielych bodov ovládaný počítačom, ktorého poslaním je ochrana pred slnečnými lúčmi.

V mieste, kde sa nadstavba napojí na sklad, vznikne verejné námestie s množstvom reštaurácií, barov a obchodíkov. Terasy s panoramatickým výhľadom na mesto, prístav či rieku z výšky takmer 40 metrov sa stanú hlavnou atrakciou. Z námestia bude zároveň prístup k luxusnému päťhviezdičkovému hotelu, konferenčnému stredisku, ale aj 35 bytom s rozlohou 75 až 210 m2. Tým, že Elbphilharmonie má jednou stranou zasahovať do rieky, z určitého uhla nadobudne siluetu kotviacej lode. Jednoducho: hudba na Labe.

Den Norske Opera & Ballett: monument i skvost v jednom

Unikátne architektonické perly slúžiace ako moderné sídla klasickej hudby vyrastajú aj v ďalších krajinách Európy. Vyznačujú sa odvahou svojich tvorcov experimentovať a hľadať nové výrazové formy, čím sa vlastne pasujú do role avantgardného predvoja umeleckého druhu, ktorý spomedzi všetkých azda najvýstižnejšie odráža aspekty doby, v ktorej vznikol. Platí to aj pre nedávno dokončenú budovu Nórskej opery a baletu v Oslo, ktorej výstavba trvala bezmála 6 rokov a stála 3,3 miliardy nórskych korún, čo je okolo 500 miliónov eur.

Nové sídlo štátnej opery je dielom medzinárodne uznávaného nórskeho architektonického štúdia Snøhetta. Mramorový kolos, ktorý vyrástol v prístave Bjørvika na brehu Oslofjordu neďaleko centra hlavného mesta, profituje z priameho kontaktu s vodou. Projektanti brali v prvom rade do úvahy jeho zakomponovanie do už jestvujúcej mestskej zástavby i okolitej prírody. Netradičná kumulácia šikmých strešných plošín navodzuje pocit, ako keby stavba vyrastala z morského dna. Zatiaľ čo exteriér typicky škandinávskeho objektu s bielym mramorovým obložením nesie znaky rigorózneho minimalistického štýlu, strohosť a ostrosť hrán či mramor, betón a sklo v interiéri nahradili jemne zaoblené línie a drevo.

Hoci Den Norske Opera & Ballett slávnostne otvorili len v roku 2008, už teraz niet pochýb, že mu patrí primát najatraktívnejšieho moderného stánku kultúry v tejto severskej krajine. Veď denne ho navštevujú desiatky turistov z celého sveta. Rozľahlá budova s dokopy 38-tisíc m2 úžitkovej plochy ponúka vo svojich útrobách tri sály, pričom kapacita najväčšej dosahuje až 1 356 miest! Skrátka – monument i skvost v jednom.

La Philharmonie de Paris – futuristický unikát Jeana Nouvela

Podobný rozruch ako nórsky operný stánok vzbudil aj extravagantný projekt nového sídla Parížskej filharmónie, ktorého výstavba v lokalite Parc de la Villette na severovýchode francúzskej metropoly sa rozbehla už minulý rok. Autorom bez debaty pozoruhodného architektonického unikátu nie je nik iný ako slávny nositeľ Pritzkerovej ceny Jean Nouvel, ktorý nezapiera svoj motív stvoriť unikát, ktorý by pritiahol pozornosť celého sveta. V neobyčajne tvrdej konkurencii (spomedzi stovky prihlásených prešli do užšieho výberu také svetové esá ako Zaha Hadid, Francis Soler či Christian de Portzamparc) vyšiel z konkurzu ako absolútny víťaz!

Futuristicky pôsobiaci dizajn stavby (napohľad evokujúcej kopu pokrivených kovových plechov a zborených vyčnievajúcich plôch) vyvoláva kombinácia navrstvených hliníkových plátov. Cíp umiestnený ponad priľahlú ulicu bude zobrazovať informáciu o aktuálnom programe filharmónie. Naproti tomu drevom obložený interiér s plochou okolo 20-tisíc m2 prechádza do zaoblenejších kriviek s plynulo pretiahnutými organickými tvarmi a vo svetle sa meniacimi farbami, čo je oproti exteriéru nápadný kontrast.

Popri architektúre venoval Nouvel špeciálnu pozornosť akustickým parametrom koncertnej siene, na ktoré si prizval dve významné spoločnosti – Marshall Day Acoustics z Austrálie a Yasuhisa Toyota of Nagata Acoustics z Japonska. Výsledkom ich spolupráce sú pohyblivé akustické klenby, ktoré sa dokážu prispôsobiť požiadavkám rozličných hudobných žánrov, nevynímajúc džez. Unikátna koncertná sieň v štýle „vineyard“ predstavuje vlastne pódium zo všetkých strán obklopené vyvýšenými terasami vzdialenými maximálne 30 metrov od orchestra.

Veľkolepý hudobný stánok s koncertnou sálou pre 2 400 návštevníkov, nastávajúci domov svetoznámeho orchestrálneho telesa La Philharmonie de Paris, postavia za približne 200 miliónov eur do roku 2012.

Obrázky – Wikimedia Commons (Sydney Opera House), Elbphilharmonie Hamburg (Elbphilharmonie), Jaro Hollan / Trond Isaksen / Nicolas Buisson (Den Norske Opera & Ballett), Agence Jean Nouvel / ArteFactory (La Philharmonie de Paris)

 
 
Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 19.01.2009