Metropola Slovenska sa chystá opäť zažiariť v Cannes
Na jubilejnom 20. ročníku MIPIM 2009 – najväčšieho európskeho veľtrhu nehnuteľností a investičných príležitostí, ktorý sprístupní svoje stánky od 10. do 13. marca vo Festivalovom paláci francúzskeho mesta Cannes, sa už po piaty raz predstaví hlavné mesto Slovenska. Prezentácia vo forme samostatnej expozície na ploche 136 m2 je porovnateľná s jeho predchádzajúcimi účasťami na tomto podujatí. Ako uvádza tlačová správa magistrátu, napriek globálnej finančnej a ekonomickej kríze Bratislava, ktorá bude aj tentoraz jediným slovenským reprezentantom na veľtrhu, prichádza do Cannes „v pomerne dobrej forme“. V posledných rokoch si vybojovala povesť jedného z najrýchlejšie rastúcich regiónov Európy. Rozvojový kurz, ktorý tu naštartovali početné zahraničné spoločnosti, profituje totiž nielen zo silného momentu zotrvačnosti, ale aj z ďalších nových impulzov.
Prvenstvo v rebríčku najvýznamnejších verejných investičných priorít Bratislavy patrí terapii chorého organizmu hromadnej dopravy, kde sa okrem konzervatívnej liečby (nákup nových vozidiel) očakáva radikálny chirurgický rez v podobe výstavby nosného systému – rýchlej električky s predĺžením trate na pravý breh Dunaja. S tým bezprostredne súvisí nevyhnutná rekonštrukcia Starého mosta, ktorá sa však momentálne kvôli postupujúcej kríze komplikuje.
Voľný čas, rekreácia a šport
Tak to sú tri navzájom súvisiace oblasti, do ktorých poputujú prostriedky hlavného mesta v rámci verejných investičných projektov a ktoré sa stanú leitmotívom jeho prezentácie v stánku číslo 01.15 na MIPIM 2009. Patrí medzi ne v prvom rade prestavba viac ako 60 rokov starého zimného štadióna Ondreja Nepelu na modernú, viacúčelovú arénu s kapacitou 10-tisíc miest, ktorá má byť ukončená do Vianoc 2010 tak, aby mohla slúžiť ako dejisko Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na jar 2011. Rekonštrukciu, ktorej náklady sa odhadujú na 40 až 50 miliónov eur, investorsky pokryje mesto Bratislava s finančnou spoluúčasťou štátu.
Cieľom ďalšieho projektu – Areálu voľného času Zlaté Piesky je vybudovať na ploche 206 hektárov celomestskú rekreačnú zónu s krytými športoviskami (telocvične, fitness, tréningové futbalové ihriská, tenisové kurty), novým plážovým kúpaliskom, ubytovacími a kultúrnymi zariadeniami, obchodmi, reštauráciami, herňami a jazerom s ostrovom. Popri dominantných vodných športoch (vrátane akvária) tu prichádzajú do úvahy aj cyklistická a joggingová dráha a v zime prírodné ľadové plochy. Denná návštevnosť areálu, kde nájde svoju prácu okolo 1500 zamestnancov, má po jeho dobudovaní dosiahnuť vyše 16-tisíc ľudí.
Petržalským náprotivkom spomínaného areálu voľného času sa stane Mestský lesopark Draždiak – momentálne najvýznamnejší projekt záhradnej architektúry v Bratislave, ktorý má predpoklady stať sa centrálnym verejným priestorom celomestského významu. Vznikne na 62 hektároch pôvodného lužného lesa s dvomi jazerami – Malým a Veľkým Draždiakom, v inundačnom území Dunaja a v susedstve viacerých športových areálov a dostihovej dráhy. Podľa už spracovanej urbanistickej štúdie a navrhnutej koncepcie má byť areál rozčlenený na dve kvalitatívne odlišné prostredia – park a ekopark. Ako hlavného mesto informuje, riešenie zelene sa vo veľkej miere opiera o prírodný vegetačný potenciál pôvodného lužného lesa s jeho kompaktným zeleným plášťom a chránenými mokraďami.
Mestské zásahy, Staromestská, Petržalka City
Obnova zanedbaných, zabudnutých, nefunkčných alebo neadekvátne využívaných verejných priestorov je ďalším ťažiskovým bodom prezentácie Bratislavy na MIPIM 2009. Unikátny projekt Matúša Valla a Olivera Sadovského nazvaný Mestské zásahy si kladie za cieľ podnietiť pod gesciou developerskej skupiny Grunt ich zmysluplné premeny spojením tvorivých nápadov architektov s dobrou vôľou investorov (pozri archív článkov SF.sk 08.12.2008). Mnohé z nich o sebe mlčky vypovedajú priamo v centre Starého Mesta (Židovská ulica, okolie Dómu svätého Martina, priestor pod Novým mostom). Projekt Mestské zásahy, do ktorého sa 49 návrhmi zapojilo takmer 40 architektonických ateliérov, podáva jasné svedectvo toho, že aj minimálnymi prostriedkami možno dosiahnuť maximálny efekt.
Pre budúci obraz mesta je kľúčovou a nápadne podobnou iniciatívou úloha predefinovať urbanisticky, architektonicky i dopravne Staromestskú ulicu, ktorá znamená neprirodzenú a z dlhodobého hľadiska neprijateľnú jazvu na juhovýchodnej tvári Podhradia. Konečné riešenie má priniesť rozšírenie pešej zóny Starého Mesta vo všetkých smeroch pri zachovaní funkcie dopravnej trasy tejto významnej mestskej komunikácie (o 6-týždňovom workshope návrhov 15 architektonických kolektívov na jej budúcu podobu sme na SF.sk písali 12.01.2009).
Spoluvystavovateľom na MIPIM 2009 bude popri meste Bratislava aj spoločnosť Petržalka City, ktorá pripravuje v 5. bratislavskom obvode projekt moderného multifunkčného centra. Jeho potrebu si vynútila skutočnosť, že najväčšia mestská časť Petržalka s takmer 130 000 obyvateľmi nemá ani po viac ako troch desaťročiach svojej panelovej existencie vlastné centrum. Po dlhotrvajúcej stavebnej uzávere spriechodnil jeho výstavbu nový územný plán mesta. A tak na ploche 270 000 m2, údajne len dva kilometre od historického centra, vzniknú priestory na bývanie, prácu, relax, šport, nákupy i kultúrne vyžitie.
Výrazným prvkom projektu bude moderný mestský park s rozlohou 70 000 m2 obdarený svojskými architektonickými črtami a vodnou plochou, ktorá vznikne po revitalizácii Chorvátskeho ramena. Hlavnou tepnou multifunkčného centra sa stane 60 metrov široký mestský bulvár lemovaný zeleňou. Bytovú zónu doplnia administratívne priestory, nákupné centrum a trojhviezdičkový hotel. Ukončenie diela, ktorého výstavba odštartuje budúci rok, je naplánované na rok 2016.
Prežije vlnu globálnej recesie
Na začiatku prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko pôsobila Bratislava ako filter, na ktorom sa zachytila ich podstatná časť. Dnes, keď tieto smerujú ďalej na sever a východ krajiny, zostáva metropola so 67 percentami ešte stále najvýznamnejšou lokalitou. Po príchode podnikov Volkswagen, MOL a Coca-Cola ich v ceste do regiónu nasledovali Stiebel Eltron, Doppelmayr Seilbahnen, Knauf Insulation, Johnson Controls, Hansol alebo Ruebig – čiže buď výrobné podniky alebo firmy pôsobiace v oblasti vyspelých technológií.
Od novembra 2007 platný nový územný plán Bratislavy síce nepriniesol dostatočnú reguláciu často až živelne pribúdajúcich investičných aktivít v meste, jeho pozitívom však je, že objavil viac ako 4 000 hektárov nových plôch na bývanie, občiansku vybavenosť a polyfunkčnú výstavbu – napríklad tzv. štvrtý kvadrand v juhozápadnej časti Bratislavy smerom k rakúskym hraniciam. Takisto pretrvávajúci dostatok nezastavaného priestoru v lukratívnych mestských lokalitách, vhodného na výstavbu mestskej architektúry, znamená pre investorov ešte stále fakt, ktorý stojí za povšimnutie.
Bratislava s vysokou pravdepodobnosťou prežije vlnu globálnej recesie, keď aj tie najoptimistickejšie odhady hospodárskeho rastu hovoria o nanajvýš 2,4 percentách, s relatívne najmenšou ujmou. Pokračovanie viacerých rozbehnutých projektov a deklarovanie dodržania avizovaných termínov ich dokončenia (Eurovea, River Park, Tri veže), ako aj ohlásené zvýšenie lôžkovej kapacity v hotelovom segmente o tisíc miest svedčí o tom, že novým príležitostiam pre developerov a koncových užívateľov nie je zďaleka koniec.
Foto – Crest Communications
1. Palais des Festivals – každoročné dejisko veľtrhu MIPIM, ktoré sa
okrem iného preslávilo aj svetoznámym filmovým festivalom.
2. Okolie Festivalového paláca v prímorskom letovisku Cannes.
3. V stánku Bratislavy sa na vlaňajšom ročníku viedol celý rad
rokovaní.
4. Na MIPIM 2008 prehovoril počas konferencie venovanej strednej Európe aj
primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.
Jagg.cz
Linkuj.cz
Google Bookmarks
Live bookmarks
Digg
Del.icio.us
MySpace
Facebook