Bývanie pre seniorov: investícia so špecifickou formou návratnosti

Výnimočné témy si zasluhujú výnimočnú pozornosť. K niektorým z nich sa Stavebné fórum.sk cyklicky vracia, pretože sú jednak spoločensky závažné, jednak zastupujú problematiku, ktorej evolúcia je hodná pozornosti. Ostatné diskusné stretnutie, ktoré sa konalo minulý týždeň v hoteli Premium, opätovne potvrdilo, že podpora výstavby bývania pre seniorov sa, obzvlášť v období rýchleho demografického starnutia, stáva jednou z najnaliehavejších potrieb dneška. Špecifiká takto zameraných projektov, zmeny zákona o sociálnych službách, vyvážená hranica medzi komfortom a cenou či senior cohousing ako nová alternatíva – stanovené obsahové ambície podujatia neboli rozhodne malé.

Myslenie ľudí sa posunulo, už nečakajú pasívne

Na úvod diskusie prezentovala Elena Szolgayová z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR „desivé čísla“ ohľadom starnutia populácie, aby na tomto pozadí poukázala na nedostačujúci počet bytov na Slovensku, kde z celkového počtu 2 071 743 domácností ich až 361 840 býva spolu s „inou domácnosťou“. Ako dodala, od novembra 2010 máme definíciu sociálneho bývania, čo súvisí s prijatím Zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Podľa tejto je tak sociálne bývanie takým bývaním, na ktorého rozvoj išli verejné prostriedky.

V rámci naposledy, čiže vo februári 2010 prijatej koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2015 sa kompetencie delia medzi štát, obce, súkromný sektor a občanov. Medzi jej priority patria napríklad zabezpečenie cenovej dostupnosti bývania vo verejnom nájomnom sektore alebo obnova existujúceho bytového fondu. „Myslenie ľudí sa posunulo, lebo už nečakajú pasívne, že sa toho niekto zvonka, či už štát alebo obec, zhostí,“ poznamenala Szolgayová.

Medzi možnosti podpory bývania z verejných zdrojov zaradila výstavbu obecných nájomných bytov (kombinácia dotácie a výhodného úveru zo ŠFRB) a výstavbu resp. obnovu zariadení sociálnych služieb (ZSS) – takisto pomocou výhodného úveru zo ŠFRB. Tu môže jeho výška dosiahnuť 560 (výstavba) resp. 420 €/m2 pp (prestavba). Podiel obecných nájomných bytov na celkovom počte dokončených bytov bol v roku 2010 iba 14,5 %. Dotačná časť sa riadi novým zákonom. Regulované nájomné tak podľa nej závisí od výšky obstarávacích nákladov, pričom malometrážne byty majú na jeden štvorcový meter vyššiu dotáciu.

Veľká Lehota: Najvyšším princípom bezbariérovosť

Na požiadavku bezbariérovosti v sociálnych službách upozornil František Garaj z neziskovej organizácie Dominik, n.o. „Snažili sme sa urobiť všetky kroky k tomu, aby bol tento princíp naplnený na sto percent,“ zdôraznil v súvislosti s výstavbou Penziónu pre seniorov a Domovom sociálnych služieb v obci Veľká Lehota neďaleko mesta Nová Baňa, v tichom prostredí blízko rímsko-katolíckeho kostola a základnej školy. Pre ľahšiu orientáciu klientov sú tu jednotlivé obytné sektory farebne rozlíšené (modrá, žltá a zelená). Ako Garaj následne vysvetlil, pre tento DSS je príznačných niekoľko charakteristík:

bezbariérovosť zabezpečuje samostatný pohyb a užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je šitá na mieru každého obyvateľa,
prízemie slúži ako obslužné zázemie pre klientov penziónu i obyvateľov obce s kaderníctvom, strava nielen pre obyvateľov, ale aj rozvoz pre odkázaných ľudí z okolia.
bývanie a interiérové vybavenie:
- musí poskytovať súkromie
- uprednostňuje sa samostatné ubytovanie v jednoposteľových izbách s vlastným sociálnym zariadením,
- podlahy musia byť bez výškových rozdielov,
- šírka dverných otvorov minimálne 90 cm,
- dvere s presvetľovacím prvkom na zamedzenie kolízie klient-klient, klient-personál,
- úplná bezprahovosť interiéru s výsuvnými prahmi,
- vypínače a zásuvky vo výške 1100 mm,
- okná izieb so zníženými parapetmi (60 cm) alebo francúzskymi oknami, ktoré zabezpečujú výhľad do záhrady,
- exteriérové dvere riešené cez magnetické bezbariérové prahy,
- madlá vo výške 900 mm po obidvoch stranách chodbových priestorov,
- dva výťahy a zdvíhacie plošiny,
- chodníky v záhradnej časti objektu s bezbariérovým sklonom,
- obslužná komunikácia pred vstupom do záhrady realizovaná farebne formou terasy.

Prioritou zrovnoprávniť neverejných poskytovateľov

„Dôležité je, aby štátne peniaze prišli za klientom, a nie na zariadenie. Minimálne by malo ísť o príspevkovú organizáciu,“ podotkol Vladislav Matej (SOCIA) a súčasne upozornil na jednu veľkú anomáliu. Podľa neho totiž existuje 91 ZSS v pôsobnosti obcí, ktoré financuje zo svojho rozpočtu štát, no všetky úhrady od klientov putujú do ich rozpočtov.

Na nález ústavného súdu, ktorý konštatoval nerovnoprávne postavenie neverejných poskytovateľov SS oproti verejným, poukázala Lýdia Brichtová z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Napriek programovému vyhláseniu, v ktorom sa vláda zaviazala zmeniť systém financovania poskytovateľov SS, stále nefunguje rovnaký prístup a rovnaké podmienky pre oboch. Keďže legislatívny rámec zahŕňa nielen zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ale tiež zákony v oblasti zdravotnej starostlivosti, vláda zaviazala Ministerstvo zdravotníctva SR, aby do 30. 9. 2011 takýto návrh pripravilo.

„Model financovania treba nastaviť nanovo tak, aby reflektoval zmeny – najmä zvyšovanie veku klientov či narastajúci počet seniorov odkázaných na pomoc. Ale sú tu aj iné cieľové skupiny: ľudia bez domova alebo rodiny s deťmi,“ skonštatovala Brichtová a poukázala na štatistiku, podľa ktorej je na Slovensku aktuálne vyše 14-tisíc žiadateľov čakajúcich na umiestnenie v ZSS (previs a postupný rast dopytu nad ponukou). Doteraz platilo, že pokiaľ SS nezabezpečil štát resp. obec, klient bol nútený si ich hradiť v plnom rozsahu.

Nový finančný model je koncepčná otázka a podľa nej musí obsahovať trojzdrojové financovanie SS:

finančný normatív (z rozpočtu obcí a VÚC)
finančný príspevok pri odkázanosti (zo štátneho rozpočtu)
úhrada klientom (podľa jeho príjmu a majetku spätne za 5 rokov dozadu).

Ak klientov príjem a majetok nepostačuje na úhradu, požaduje sa platenie od osôb povinných výživou – detí a rodičov. Pokiaľ však ani príjem týchto osôb na to nestačí , rozdiel medzi úhradou a skutočnými nákladmi zaplatí obec alebo VÚC z vlastných rozpočtov.

Ako Brichtová zdôraznila, proces naštartovania ich transformácie musí zohľadniť priority, medzi ktoré patrí znižovanie kapacity bežných a rušenie veľkokapacitných ZSS, prednosť terénnej a ambulantnej SS pred pobytovou a zotrvanie klienta v jeho prirodzenom prostredí.

Ako z prezentácií vyplynulo, výstavba bývania pre seniorov predstavuje investíciu s inou, špecifickou formou návratnosti, ktorá sa nemeria iba finančným plnením. Je to investícia, ktorú vkladá spoločnosť do vlastnej budúcnosti. Vystúpenie posledného aktívneho rečníka Michala Šoureka (MS development, s.r.o.), ktorý predstavil nový, princípom cohousingu inšpirovaný projekt Záhrada vyrastajúci v Lysé nad Labem neďaleko Prahy, prinesieme v najbližšom článku.

Obrázky – Štatistický úrad SR a MDVRR SR (1–4), Dominik, n.o. (5–8)
3 – Partizánske: prestavba ubytovne na malometrážne nájomné byty
4 – Nová Dedina: prestavba materskej školy na DSS pre dospelých s celodennou prevádzkou a nadstavba 4 bytov
5–8 – Veľká Lehota: Penzión pre seniorov a DSS

Súvisiace články

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 18.05.2011