Rozvoj Bratislavy by sa mal dostať z rúk politikov do rúk odborníkov
Stavebné fórum.sk zaujímala vízia hlavného architekta Bratislavy,
profesora Štefana Šlachtu ohľadne rozvoja hlavného mesta v blízkej
budúcnosti. V rozhovore s ním, sme sa však venovali aj dopravnej situácii,
výškovým budovám, často diskutovanej Vydrici, ale aj revitalizácii
sídlisk a využitiu vodného toku Dunaj.
Mohli by ste nám stručne popísať Vašu víziu Bratislavy v blízkej
budúcnosti? Spomínali ste možné premiestnenie Bratislavského letiska ako aj
Slovnaftu…
Bratislava pripravuje svoj Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta,
ktorý spracováva tím v gescii Academia Istropolitana Nova. Je to materiál
postihujúci široké spektrum života mesta s dlhodobým výhľadom.
Blízka budúcnosť Bratislavy je oveľa ťažší problém. Stavebný boom
však vraj onedlho skončí a nastane obdobie „čistenia stola“. Mnohé veci
začneme vidieť z iného hľadiska, začneme si možno viac uvedomovať
kultúrne hodnoty, budeme doháňať zameškané. Prestane už narastať počet
áut, stále však tu budú ešte autá prichádzajúce z vonku, začnú sa
však stavať hromadné garáže – podzemné i nadzemné, za parkovacie
miesta sa začne platiť aj mimo centra, pred obytnými domami. Výstavba
nosného dopravného systému pomôže riešiť narastajúce dopravné kolapsy
v meste. Dunaj sa stane tiež súčasťou hromadnej dopravy. Začne sa
dobudovávať petržalské nábrežie Dunaja. Bratislava začne zapĺňať teraz
prázdny tzv. IV. kvadrant. Rozvoj Bratislavy by sa mal dostať z rúk
politikov do rúk odborníkov.
Taktiež poukazujete na málo využitú rieku Dunaj. Zaujímalo by ma, či sa
jedná len o momentálny nezáujem zaoberať sa touto možnosťou zo strany
investorov/mesta, alebo existuje aj iný dôvod – napríklad technického
charakteru, prečo sa doteraz Dunaj využíva tak málo pre mesto ako
také?
Dunaj v Bratislave má charakter horskej rieky. Voľakedy však práve tu
existovala vnútrozemská delta a tu bol brod cez ktorý sa dalo prechádzať.
Regulácia koryta priniesla ťažko prekročiteľnú prekážku. Aj preto sa
mesto rozrastalo iba na jednom brehu. Ak však analyzujeme vzťah mesta k rieke
tak musíme konštatovať že nie je najlepšie riešený. Dunaj v Bratislave
nie je takou súčasťou života mesta akou by mohol byť. A iba veľmi pomaly
sa to začína meniť. Lastovičkou je Eurovea, ktorá vytvára šancu nového
spôsobu využitia nábrežia. Je to riešenie dobré a som presvedčený, že
bude úspešné. Ako som už v predchádzajúcej odpovedi naznačil tok Dunaja
sa začne využívať aj pre mestskú dopravu. Existuje už viacero iniciatív a
projektov, ktoré ponúkajú nové riešenia. Dopravná situácia, ktorá je
zlá si to nástojčivo žiada. Doprava z Devína by mohla byť jednoduchšia
po vode, spojenie s Hainburgom takisto. Na petržalskom brehu je už dnes
toľko aktivít, že prepojenie oboch brehov je tiež zo dňa na deň
aktuálnejšie. Preto si myslím že mestská či prímestská vodná doprava sa
stane v blízkej budúcnosti realitou.
Myslíte, že sa v Bratislave začne riešiť aj otázka dopravy? Áut
pribúda a cesty sa nie a nie rozšíriť…
Už sa začala, hoci prvé riešenia sú čiastkové. Zásadnými sú dve veci
– vybudovanie nového systému hromadnej dopravy s možnosťou prepojenia na
železničnú trať čiže to čo poznáme v zahraničí ako S- bahn a druhou
je tzv. 0-tý okruh. Ak budeme môcť nastúpiť na nám. SNP napr. a vystúpiť
v Trnave – tak nepôjdeme autom. Ak budeme môcť na Zlatých pieskoch
nechať auto a prestúpiť na niečo čo ma rýchlo, lacno a pohodlne dovezie do
centra – vďačne ho tam nechám. Možné je však aj to, že problém
vyrieši benzín za 120 Sk. Aspoň na čas.
Bratislava nám rastie nielen do šírky, ale aj do výšky. Ako si myslíte,
že budú slovenskí občania vnímať výškové budovy? Budú chcieť v nich
bývať?
Vývoj sa nedá zastaviť, tobôž v takej situácii v akej je dnes slovenská
spoločnosť ; ekonomicky, kultúrne a legislatívne. Výškové budovy sa
stanú normálnou súčasťou nášho každodenného života. Ľudia si na to
postupne zvyknú. Zvykli si na paneláky, zvykajú si na Aupark vežu a zmieria
sa aj s ďalšími. Otázne ale dôležité je však povedať, že to bude
rozdielne. Sú dobré projekty a sú zlé projekty. Bol by som rád, keby tých
dobrých bolo čo najviac. Ale to ukáže až čas.
Aký bude ďalší postup pri projekte Vydrica? Aký máte Vy názor na
rozpútanú diskusiu okolo tohto projektu?
Diskusiu vítam, lebo je dobré keď sa o architektúre hovorí. Je mi len
ľúto, že sa do nej viac nezapájajú architekti. Žiaľ dnes je to zväčša
tak, že keď to nie je môj projekt, tak ma to nezaujíma. Projekty Vydrice už
od súťaže značne pokročili. Nie som však s tým uzrozumený. Do
niektorých sektorov vstúpili noví architekti čo mi vadí najmä tam, kde
bola udelená porotou 1. cena. Vadí mi tiež ustupovanie tej časti verejnosti,
ktorá sa dovoláva replík historickej Vydrice – najnovšie je to
historická Vydrica 20. –30. rokov 20. storočia. Na Prídavkovej ulici stál
už vtedy elegantný puristický dom Fridricha Wienwurma z roku 1927. Takže
som zvedavý. Obávam sa, že to skončí čímsi čo bude Potemkinovou dedinou
a premárnime tu šancu vytvoriť niečo čím by sme v Európe zabodovali.
Existuje v Bratislave momentálne projekt, kde by ste chceli bývať?
Určite sú to byty v komplexe Eurovea, obrátené k Dunaju a širokému parku
na nábreží a určite to nie je ani jeden z výškových obytných domov,
ktoré sa plánujú.
Neustále sa stretávam s názorom, že riešenia bytov v Bratislave sú
miestami až bizarné. Čo Vy na to?
Treba otvorene povedať, že mnohé z dispozícii sú zlé. A je dobré, že
ľudia si to už začínajú všímať. Veď za obývačku kde do akéhosi kúta
s ostrým uhlom môžete postaviť iba kvetináč ale tých 7m2 zaplatiť
musíte a stojí to 50 – 100 tisíc Sk/m2 , to si každý rozmyslí. Rovnako
ako množstvo zbytočných komunikácií či iných hluchých priestorov.
Predsieň 4 – izbového bytu, kde sa môže vyzliecť či obliecť iba jeden
je zlá, spálne do ktorých sa dostanete iba cez kuchyňu, rovnako. Ak je
hlavnou úlohou čo najväčší počet bytov ale nie ich kvalita, je to cesta
zlá. Mnohí developeri však rozmýšľajú takto a architekti /nie všetci/
ich neusmerňujú ale slepo poslúchajú.
Kedy sa začne s revitalizáciou sídlisk?… Petržalka je v dosť zlom
stave…
Ťažká otázka. Myslel som si, že hneď po roku 1990. Prešlo 17 rokov a
o revitalizácii, regenerácii či humanizácii sa nadá hovoriť. Dnes tam
však dospieva generácia, ktorá sa tam narodila a má k tomu už iný vzťah
ako my. To je určitá nádej, že sa to začne meniť. Nemôže však ísť iba
o zatepľovanie polystyrénom, nafarbenie fasád či robenie strešných
nadstavieb. V sídliskách treba zmeniť prostredie. Miesto zahusťovania
ďalšími obytnými domami, teba skôr dobudovávať funkcie, ktoré chýbajú
napr. voľnočasové, kultúrne ale i pracovné možnosti. Nemyslím si však,
že Petržalka konkrétne je v zlom stave. Sú tam naopak niektoré štvrte,
ktoré sú stále zaujímavejšie. Z Matadorky bude zanedlho veľmi lukratívna
časť nie Petržalky ale mesta, onedlho začne vyrastať centrum pri
chorvátskom ramene, začne fungovať 1.etapa nového dopravného systému a to
všetko zmení Petržalku k lepšiemu.
Uvažujete nad možnosťou zmeny metodiky územného plánovania? Napríklad
ako v Hamburgu? Mesto vykúpi pozemky, pripraví ich (siete a pod.) a následne
rozpredá na základe tendra?
Zatiaľ tieto trendy tu nie sú. Myslím, že o takýto spôsob rozvoja mesta
nie je politický záujem.
Ďakujem za rozhovor