Narastajúci kancelársky trh v Bratislave
Bratislava sa stáva mestom, kde spomedzi miest stredoeurópskeho regiónu
neustále rastie trh s administratívnymi priestormi. Kým ešte pred
niekoľkými rokmi postačovali firmám kancelárie v okrajových častiach
mesta, s príchodom investorov rástli nároky. Najväčšími požiadavkami
sú dobre vybavené priestory čo najbližšie k centru mesta s dostatkom
parkovacích miest. Práve touto témou sa zaoberalo diskusné stretnutie
na tému „Štandard kancelárskych priestorov“, organizované Stavebným
fórom.sk. Dňa 10.4.2008 sa v priestoroch Art Hotela William v Bratislave
uskutočnil odborný seminár, ktorý otvorili v poobedňajších hodinách
Oliver Galata (CBRE), Marek Vrbovský (HB REAVIS GROUP), Karol Hederling
(DeTeImmobilien – Slovakia) a Marián Bujalka (ASP).
Prvého slova sa ujal Oliver Galata (CBRE), ktorý zanalyzoval trh
s kancelárskymi priestormi v Bratislave a v krátkosti zhodnotil jednotlivé
projekty administratívnych budov. Na základe štatistík poukázal na celkovú
plochu moderných kancelárskych priestorov, ktorá predstavovala až
750 tisíc m2. V roku 2007 prišlo na trh 125 tisíc m2 kancelárskych
priestor a predpokladá sa v najbližších rokoch neustály rast. Priemerná
výška nájomného v Bratislave sa pohybuje medzi 9–14 eur m2 na mesiac.
Oliver Galata (CBRE) upozornil na faktory vplývajúce na cenu za prenájom
kancelárskych priestorov, medzi ktoré patria najmä veľkosť klienta, dĺžka
kontraktu a meno spoločnosti. V rozprave pokračoval predstavením a
zhodnotením priemerných cien za prenájom u jednotlivých projektov ako
napríklad pri projekte Aupark Tower, Apollo Business Center II, Park One, Trade
Center II a pod. Projekt Park One zhodnotil Galata ako jeden z najlepších
v Bratislave. Čo sa týka projektu Lindtner III, ten bol ohodnotený ako
najpopulárnejší nielen z dôvodu plnej vybavenosti ako napríklad
reštauráciou, parkovacími miestami a pod. Cena za prenájom je fixná, ktorá
predstavuje približne 10,50 eur za m2 a preto je vždy plne prenajatý,
zdôraznil momentálny stav Oliver Galata.
Po zhodnotení situácie následne pokračoval Marek Vrbovský (HB REAVIS
GROUP), ktorý upozornil na medzinárodné kritériá štandardu
administratívnych budov a na zatriedenie kancelárskych priestorov do tried
typu A, B, C. Priestory typu „A“ sú priestory najvyššej kvality lokálne
dostupné, s najmodernejším dizajnom. Výraznú rolu však zohráva vybavenie
a parkovanie. Dodal, že kancelárskym priestorom typu „B“ zvyčajne chýba
dostatok parkovacích miest a u triedy „C“ chýba veľkosť, kvalita alebo
lokalita, aby mohli byť zatriedené do A alebo B triedy. Z dôvodu
obrovského rozmachu trhu administratívnych priestorov bola vypracovaná nová
klasifikácia pre „Moskovský trh“, podľa ktorej sa moderné
administratívne priestori na základe objektívnych kritérií rozdeľujú do
troch kategórií A, B+, B-. Pre klasifikáciu trieda A, B+ a B- by budova mala
spĺňať všetky relevantné kritéria odhliadnuc od 1 „Must“ a 4
„Optional“, všetky ostatné budovy sú klasifikované ako C.
Téma diskusného stretnutia sa dotýkala aj vybavenosti a efektívneho
využitia kancelárskeho priestoru, na ktorú reagovali svojimi príspevkami
Karol Hederling (DeTeImmobilien – Slovakia) a Marián Bujalka (ASP).
Predstaviteľ spoločnosti DeTeImmobilien – Slovakia poukázal na rôzne
formy dizajnu kancelárie, ktoré rozčlenil do „meeting pointov“ tzv.
stretávacích miest, zasadačiek, pracovných miest a do „Think tank“, ako
pracovného priestoru určeného pre prácu vyžadujúcu vysokú mieru
koncentrácie v malých skupinách. Na základe optimalizácie v závere
zhodnotil plusy a mínusy „open space“ tzv. otvorených kancelárií. Podľa
neho, open space prispieva k lepšej spolupráci medzi jednotlivými
zamestnancami a hlavne k proporcionálnemu zníženiu nákladov (nájomné,
kúrenie, upratovanie… atď.) Za negatívum považuje Hederling najmä
hlučnosť a zvýšenú práceneschopnosť zamestnancov.
Panel ukončil Marián Bujalka (ASP) z pohľadu facility managementu, kde
vysvetlil operatívne sťahovanie a dislokáciu zamestnancov a pracovísk, ako
aj samostatný modul sťahovania. Vymenoval varianty sťahovania, ako napríklad
výber ľudí a majetku z pôvodného priestoru, umiestnenia ľudí a majetku
do nových priestorov a následná realizácia schválenej varianty. V ďalšej
časti sa zameral na výber, sťahovanie cez sklad a umiestňovanie mobiliáru
zo skladu. V závere stretnutia poukázal na spôsoby modelovania umiestnenia a
vzájomnej kompozície zariadenia prostredníctvom 2D a 3D.
Na diskusnom stretnutí sa zišlo vyše 45 odborníkov, ktorí rozpútali vyše
2 hodinovú diskusiu.