Hotelový svet je nejednotný, ale rozmanitý

Zatiaľ čo Slovensko doháňa premeškaný vývoj a má čo robiť, aby v rámci aktívneho cestovného ruchu zvládlo zvyšujúci sa nápor na ubytovacie kapacity na primeranej stredoeurópskej úrovni, turisticky rozvinutá časť sveta má momentálne problémy iného druhu. Faktory stojace v pozadí sú minimálne dva – jeden súvisí s dosiahnutím určitého stupňa vývojovej špirály smerujúcej k dokonalosti až perfekcionizmu, pokiaľ ide o parametre luxusu, druhý, bytostne prepojený s prvým, zase s rastúcim dopytom vrstvy najbohatších ľudí tejto planéty. A tak dnes v obrovskom hotelovom rezorte vznikajú doteraz nepoznané, netradičné, ba až dych vyrážajúce kategórie, skupiny či označenia, ktoré neraz presahujú hranice bežnej ľudskej fantázie.

Záväzný nadnárodný systém na hodnotenie kvality hotelov však nikde vo svete neexistuje a zdá sa, že dlho ani nebude. Každá krajina má zavedený ten vlastný, ktorý v závislosti od svojich potrieb reguluje osobitnými predpismi. Paradoxné je, že ani legislatíva Európskej únie, v iných záležitostiach vždy taká nekompromisná, striktná a konzekventná, jednotný právny predpis k rôznym ubytovacím kategóriám nepozná. Hviezdičky slúžia len ako približný orientačný bod na získanie predstavy o úrovni poskytnutého ubytovania, stravy či ďalších služieb. Nečudo, že napríklad trojhviezdičkový hotel v Španielsku, Turecku, Nemecku či Nórsku neznamená automaticky jedno a to isté. Pretrvávajúca nejednotnosť kategorizačného systému má však jednu nespornú výhodu: funguje ako inšpiračný zdroj bezuzdnej kreativity a rozmanitosti pri vymýšľaní riešení a spôsobov na pritiahnutie záujmu solventnej klientely, ktorá už chvíľami nevie, na čo utrácať peniaze.

Cirkus s hviezdičkami pokračuje

Väčšina krajín rešpektuje nepísaný plafón – päť hviezdičiek, čo vyjadruje luxusné zariadenie s najvyššou kvalitou komfortu, vybavenia a služieb. Samozrejme, nie všade ho poznajú. Výnimkou je napríklad Francúzsko, kde hotelieri v snahe vyhnúť sa osobitnej dani z luxusu pridávajú do označenia namiesto 5. hviezdičky písmeno L. Kým na Slovensku smeruje zákonná úprava k zjednoteniu kritérií na zaraďovanie ubytovacích zariadení do tried, v iných krajinách povolili hotelierom uzdu až do takej miery, že si začali sami narábať s povestnými „hviezdičkami“ tak, ako to uznajú za vhodné.

Možností takejto bezbrehej liberalizácie sa chytili najmä super luxusné zariadenia, ktorých majitelia sa neostýchajú pridať si šiestu hviezdičku. Čo okrem absolútneho pohodlia za tisíckami dolárov vykúpenú noc klientovi ponúkajú? V prvom rade ilúziu, že hotel tu existuje a funguje iba pre neho, navodzovanú výnimočným prístupom v uspokojovaní jeho individuálnych požiadaviek. Všetko má byť výsostne „osobné“: asistent, kuchár, čašník, komorník, masér, šofér…

Momentálne sa za najluxusnejší hotel sveta neoficiálne považuje Burj Al Arab v Spojených arabských emirátoch, ktorý si sám seba cení siedmimi hviezdičkami. Dvojposchodové suity s rozlohou 170 m2 a panoramatickým výhľadom na Arabský záliv sú zárukou nezabudnuteľného zážitku. Architektonický unikát v tvare plachetnice stojaci na umelom ostrove však stráca sebadôveru. O primát ho chce totiž pripraviť iránsky Flower of the East. 45-poschodový hotel, ktorý by mal privítať prvých hostí v roku 2010, má dominovať rozsiahlemu komplexu vyrastajúcemu v Perzskom zálive.

A hviezdičkový cirkus v radoch top hotelov pokračuje. Svojvoľné šermovanie číslom 6 začína byť pomaly neoriginálne, zoznam takýchto zariadení rastie a klient pomaly stráca orientáciu. Takému, kto o sebe tvrdí, že už vyskúšal všetko, zväčša unikne, že ide len o marketingový trik hotelového manažmentu cielený na jeho rozmaznanú povahu. Príkladom môže byť elegantný kasíno hotel Crown Tower Macau – skvost ostrova Taipa alebo Setai na miamskej South Beach – zatiaľ jediný hotel tejto netypickej triedy v USA. Naproti tomu Palazzo Versace na austrálskom Gold Coast sa síce oficiálne priznáva iba k piatim hviezdičkám, fajnšmekri by však v jeho prípade nenamietali, keby si pridal aj šiestu.

V kurze najmä túžba odlíšiť sa

Sieť špičkových hotelov – v snahe neustrnúť na dosiahnutej úrovni – intenzívne hľadá nástroje vlastnej metamorfózy. Latka luxusu a komfortu sa neustále posúva nahor a nie je známe, kedy sa dotkne konečného stropu. Top manažéri cestovného ruchu však správne a rýchlo pochopili, že konkurenčný boj nemôže prebiehať iba v línii pretekov, kto koho „pretromfne“ ponukou väčšieho prepychu. Pri dnešnom priam nekontrolovateľne stúpajúcom počte ubytovacích zariadení by to bol akiste súboj vyčerpávajúci, zničujúci a najmä – zbytočný.

Najnovší trend, ktorým sa stáva túžba odlíšiť sa, byť originálny, s nikým a s ničím neporovnateľný, má za následok pestrú diferenciáciu hotelov špecializujúcich sa na vypichnutý balík služieb, ktoré sa nedajú zaškatuľkovať do dogmaticky zavedenej priehradky. To prináša do terminológie názvov či prívlastkov doslovnú revolúciu. Ukážkovým príkladom môže byť hoci rakúska prax, ktorá pre hotely bežne používa vyslovene poetické označenia ako romantický, historický, butikový, rodinný, plážový, denný, dovolenka so psom alebo svadobná cesta.

Medzi dôvodmi treba hľadať aj samotný vývoj: kým v minulosti slúžil hotel spravidla ako prestupná stanica poskytujúca nocľah s nevyhnutným minimom služieb (najmä stravovacích), dnes je už samozrejmé, že viaceré nadštandardné hotelové rezorty sa samé stávajú „turistickou destináciou“, kde atraktívnosť a celkový kontext okolia nie je prvoradý. Náročným hosťom ponúkajú totiž prakticky všetko, čo sa v modernej dobe ponúknuť dá – ak už nie v reálnej, tak aspoň v imitovanej podobe. Klient, pokiaľ nechce, nemusí z nich počas celého pobytu vytiahnuť ani päty.

Rodia sa nové kategórie, typy, štýly

Diverzifikácia hotelových služieb napreduje – najčastejšie používaným kľúčom býva cieľová skupina. Tak napríklad solventných a prepracovaných podnikateľov si vzali na mušku WELLNES HOTELY so špičkovými centrami, kde si „zdravotný klient“ môže zregenerovať svoje fyzické i duševné kapacity. Na mieru ušitý terapeutický program (od štandardných procedúr až po vysoko špecializované kúry) prebieha pod dozorom skúsených rehabilitačných lekárov. Žiarivým vzorom takéhoto zariadenia je Hotel Salzburgerhof ***** v rakúskych Alpách, ktorý ponúka doslovný wellnesový raj v podobe záhrady à la feng šuej.

Medzi zariadeniami, ktoré v posledných rokoch najviac letia (a to obzvlášť medzi „pôžitkármi“), sa mimoriadnemu záujmu tešia GOURMET HOTELY orientujúce sa na domácu aj medzinárodnú gastronómiu. A opäť je aj v tejto kategórii uznávaným favoritom Rakúsko – Hotel Trofana Royal
vo vychytenom lyžiarskom stredisku Ischgl sa medzi najväčšími európskymi labužníkmi preslávil slávnou tirolskou kuchyňou, čo si nechal potvrdiť aj tromi čiapkami Gault Millau a hviezdičkou Michelin. Pravý gurmán však nezaprie, že dobré jedlo sa odjakživa nerozlučne spája s dobrým vínom, takže ide už len o to, na ktorý z týchto dvoch momentov sa v reklame položí väčší dôraz. Napríklad hotely známej britskej siete Malmaison predstavujú vytúžený turistický cieľ milovníkov a znalcov vína, ktorí počas večerí spoznávajú buket a chuť kvalitných odrôd v spoločnosti profesionálnych somelierov či degustátorov.

Umelecky založení individualisti lipnúci nielen na komforte, ale v oveľa väčšej miere na originalite prostredia a odmietajúci jeho uniformitu určite zamieria do DIZAJN HOTELOV. Nie je náhoda, že jeden z popredných v tejto kategórií vyrástol práve v Madride – popri Barcelone ďalšom centre avantgardy vo sfére architektúry a dizajnu. Svoje nezameniteľné „odtlačky“ tu – každý na inom poschodí – zanechali takí svetoví majstri ako Zaha Hadid, Sir Norman Foster, David Chipperfield či Jean Nouvel. Ani berlínsky hotel Q! sa svojským koloritom nedal zahanbiť – keďže stelesňuje estetiku odmietania ostrých hrán, celý svoj interiér, vrátane nábytku i ďalšieho zariadenia, stavil na zaoblených líniách.

No a pre úplnosť netreba obísť ani luxusné zariadenia kopírujúce módne záľuby a trendy v trávení voľného času. Hotely s prívlastkami GOLF, CONGRESS, ART, BOUTIQUE alebo ICE si postupne budujú a rozširujú svoju stabilnú klientelu. Prvolezcami, pokiaľ ide o posledný typ ubytovania, sa stali Švédi. Čisto ľadový hotel, kde je kompletne všetko z ľadu, postavili 200 kilometrov za polárnym kruhom už v roku 1989.

Obrázky

6-hviezdičkový Hotel Setai v Miami
7-hviezdičkový Hotel Burj al Arab
Gourmet Hotel Trofana Royal v rakúskom Tirolsku
Dizajn Hotel Puerto America v Madride

Súvisiace články

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť

Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 23.09.2008