Archive of articles
Národná cena za dizajn 2009 – príjemné osvieženie na scéne
Tohoročná Národná cena za dizajn sa udeľovala v o niečo skoršom termíne oproti predchádzajúcim ročníkom. Medzinárodná porota posudzovala dokopy 147 prác v štyroch kategóriách – produktový dizajn (25), komunikačný dizajn (33), študentský produktový dizajn (79) a študentský komunikačný dizajn (10). Po slávnostnom odovzdaní cien otvorili v priestoroch bratislavskej Gallerie Cvernovka výstavu vybraných súťažných návrhov. V niekdajšom výrobnom priestore s typickými konštrukčnými artefaktmi ako oceľové stĺpy, kovové okná či klenbové stropy sa súčasné dizajnové kúsky vynímajú nevšedne kontrastne.
URBANIC – projekt mestského bývania v absolútnom centre
Rozbitosť a nekompaktnosť zástavby v bratislavskej centrálnej mestskej oblasti vnímajú jej obyvatelia i pravidelní návštevníci už ako dlhodobý fakt. Aj preto znamená každá investícia smerujúca k vyplneniu prázdneho miesta vítanú udalosť – pozdvihuje jeho dôveryhodnosť, vzhľad a celkový imidž. Medzi takéto počiny sa zaradí aj projekt moderného polyfunkčného domu URBANIC, ktorý svojím zaujímavým riešením vhodne doplní priestor Cintorínskej ulice. Oblasť z hľadiska polohy v srdci Starého Mesta interesantná, dosiaľ však dlhé roky nevyužitá a bez významnejšej mestotvornej zmeny (ak pominieme presklený objekt oproti), nadobudne vďaka novostavbe novú dimenziu a svojský profil.
Quo vadis, Bratislava?
Fádnosť a neinovatívnosť veľkej politiky spôsobuje po takmer dvoch desaťročiach jej výlučnej mediálnej dominancie postupné „objavovanie“ princípu municipality. Úradné zložky obecných vlád i parlamentov si v priebehu transformácie pribrali do svojej náplne vyberanie miestnych poplatkov a daní, schvaľovanie stavieb, zabezpečovanie sociálneho bývania, udržiavanie verejného poriadku či spravovanie časti školských a kultúrnych zariadení. Zároveň asistujú pri hľadaní lokalít vhodných pre sídla nadnárodných spoločností, medzinárodných inštitúcií či diplomatického zboru v Slovenskej republike.
Bratislavské prieluky – svedectvo doby, ale i bezmocnosti mesta
Fenomén „prieluky“ rezonuje už niekoľko desaťročí ako špecificky bratislavský jav. Centrum hlavného mesta sa počas socialistickej epochy stalo dejiskom búrlivých asanácií, po ktorých zostali na tvári viacerých komunikácií nevyplnené diery. Celkový vertikálny aj horizontálny profil staršej zástavby tak nadobudol nelichotivý prívlastok „štrbavý“. Ani dnes, po 20 rokoch budovania trhovej ekonomiky nemožno povedať, že by hlavné mesto (až na pár výnimiek na Obchodnej či Grösslingovej ulici) zaregistrovalo výrazný posun problému žiaducim smerom.
Dopravné tunely – na Slovensku v zajatí nepochopenia a mýtov
Vo verejnosti vyvolávajú tunely zväčša negatívne významové konotácie spájané s predražovaním, nedodržaním časového harmonogramu, ale najmä s metaforickým pomenovaním ekonomickej trestnej činnosti. O ich pozitívach, výhodách a celkovom prínose pre spoločnosť sa hovorí už pomenej. A pritom práve tieto sú oproti iným variantom jednoznačné: skracujú dopravné trasy, šetria ľudské životy, čas i peniaze, nedevastujú prírodu a zemský povrch, sú ekologickejšie a v porovnaní s horskými priechodmi podstatne bezpečnejšie, nepodliehajú vplyvom počasia a tešia sa dlhej životnosti. V neposlednom rade v čo najväčšej miere zachovávajú charakter prírody a krajiny. Hoci investícia do nich je astronomicky vysoká, taká istá je aj návratnosť.
Aj „priemyselný kváder“ môže byť kvalitnou architektúrou
O tom, že dobrá architektúra obdarená špičkovým dizajnom sa nemusí týkať výlučne obytných či administratívnych projektov, ale rovnako sa môže uplatniť aj v oblasti priemyselnej architektúry, bez jedinej pochybnosti svedčí aj výrobno-prevádzková budova firmy ETIS Slovakia, ktorú navrhol architekt Andrej Alexy z bratislavského ateliéru ALEXY&ALEXY. Stavba klasického „priemyselného“ pôdorysu v podobe obdĺžnika je situovaná v mestskej časti Bratislava – Vrakuňa, neďaleko čističky odpadových vôd. Ide teda o odťažitú mestskú polohu, kde končí zástavba rodinných domov a začína sa nová zóna prevádzkovo-výrobných objektov, ktorá je topoľovou alejou oddelená od už spomínanej čističky.
Poštová Office Center – kvalitný kancelársky prírastok v centre Bratislavy
Kedysi rovnako frekventovaná, no menej urodzená alternatíva „snobskejšieho“ bratislavského Korza, predstavuje dnes Poštová ulica jednu z kľúčových komunikácií spoločenského života v centre hlavného mesta Slovenska ležiacu na okraji jeho historického jadra, vymedzenú zhora podchodom na Hodžovom námestí a zdola Námestím SNP. Kým jej horná časť má charakter pešej promenády po oboch stranách lemovanej alejami stromov a dekorovanej niekoľkými sochami a fontánou, dolnej časti ulice už tradične dominujú rôznorodé nákupné príležitosti so značkovými obchodnými prevádzkami často meniacimi svojich majiteľov. Obidve časti opticky zjednocuje pohodlná dlažba (vrátane 200 metrov dlhého „červeného koberca“ v jej strede) a osobité, štýlovo však nie celkom primerané svietidlá verejného osvetlenia.
Inovatívna stratégia TriGranit: pomoc v procese relokácie klienta
Najväčší lokálni i regionálni hráči stavebného developmentu prežívajú celosvetovú recesiu každý po svojom. Aspoň navonok. Kým jedna časť upadla do vytrvalého mlčania a publicite sa cieľavedome vyhýba, druhá sa prostredníctvom „sebamedializácie“ ustavične pripomína aktuálnymi novinkami, prízvukujúc odvážnu tézu, že úspešný sa dá byť aj teraz. Dôvod jej počínania je jasný: v boji o pozície na pokrízovom realitnom trhu to považuje za súčasť prezieravej marketingovej stratégie, pričom prezentované údaje a čísla môžu byť v čiastkovej bilancii blízko k spokojnosti. Tak napríklad developer bratislavského projektu Lakeside Park Phase 01 v poslednom čísle svojho newslettra oznamuje, že objekt dosiahol najmä vďaka prenájmu kancelárskych priestorov už 50-percentnú obsadenosť.
František Knapík: Ako nastaviť košickému vetru správne plachty
Vyštudoval Lesnícku fakultu na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Po jej skončení pracoval v Lesoprojekte Zvolen a neskôr v košickom závode Lesov Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica. V doplnkových komunálnych voľbách v roku 1996 bol zvolený za starostu mestskej časti Košice – Košická Nová Ves. Voliči mu opakovane vyjadrili podporu v riadnych termínoch komunálnych volieb v rokoch 1998 a 2002. Pôsobil vo funkcii námestníka košického primátora a od 15. 12. 2005 ho poverili jeho zastupovaním. V aprílových doplnkových voľbách roku 2006 bol František Knapík zvolený za primátora mesta Košice. Do komunálnych volieb v tom istom roku išiel s volebným programom Via Cassovia – „košická cesta k úspechu“, ktorá mu zabezpečila opätovné zvolenie na ďalšie štvorročné obdobie.
Bytový dom Bancíkovej – konečne bezkonfliktný projekt v Ružinove
Spomedzi množstva novostavieb, ktorými je bratislavský Ružinov doslova posiaty, je len málo tých, ktoré nevzbudzujú nesúhlas priľahlého okolia. Zahusťovanie (v socialistickej terminológii „intenzifikácia“) starších sídlisk predstavuje na jednej strane logické pokračovanie urbanizácie jestvujúceho prostredia dopĺňaním nekompaktnej zástavby a zvyšovaním jej mestotvornosti formou zavádzania polyfunkcie, na strane druhej prináša vážny zásah do životného priestoru pôvodných obyvateľov. Preto sa po rokoch živelnej až bezhlavej výstavby dvíha vlna odporu v podobe občianskych petícií, v poslednom čase korunovaných tu i tam čiastkovými úspechmi. Znie priam neuveriteľne, že popri takýchto kontroverzných projektoch (pre pokoj zbraní sa radšej zdržíme ich menovitej citácie) existujú ešte stále príklady, ktoré do daného miesta vhodne zapadnú a stanú sa preň po každej stránke prínosom.
Architekti SAS i občania: Vitaj v budúcnosti, Petržalka!
Ústrednou témou a zároveň názvom ďalšej z pravidelných diskusií o architektúre sa v Jurkovičovej sále Spolku architektov Slovenska (SAS) minulý týždeň v stredu stala budúcnosť Petržalky. Túto nanajvýš zaujímavú, dôležitú a výsostne aktuálnu otázku nastolil zo širšieho uhla záberu člen bratislavskej regionálnej rady SAS – architekt Tomáš Augustín, ktorý súčasne zasadol do moderátorského kresla. Po jeho vstupe celkovú problematiku rozvoja a perspektív Petržalky zhrnul do nosných bodov hlavný architekt mesta Bratislavy profesor Štefan Šlachta. Zástupca referátu územného plánu Petržalky architekt Jozef Vasek potom priblížil jednotlivé projekty, ktoré ich autori následne predstavili formou individuálnych prezentácií.
Severovýchodný Balkán prahne po zahraničných investíciách
Ďalšie z diskusných stretnutí internetového časopisu Stavebné fórum.sk, ktoré sa v bratislavskom Art Hoteli William uskutočnilo 27. 5. 2009 pod názvom Investičné príležitosti v Rumunsku a Bulharsku, poopravilo čiastočne zdeformovaný obraz o postavení zahraničného investora a celkových perspektívach podnikania v týchto susediacich postsocialistických krajinách juhovýchodnej Európy. Obsah vystúpení aktívnych rečníkov jednoznačne ukázal, že tento pramení z predsudkov, neinformovanosti a z hlbšieho poznania ich minulosti než prítomnosti. Hoci obidva štáty ešte nie sú členmi eurozóny, po vstupe do Európskej únie v roku 2007 sa pre nich otvorili nové možnosti financovania z eurofondov, vďaka ktorým mohli naštartovať veľa užitočných projektov.
Rok 2009 bude pre hotely strednej a východnej Európy kritický
Kríza sa predbežne nechystá na odchod a po občasných závanoch nesmelého optimizmu vychádza najavo, že išlo len o súčasť „taktiky“ neumožniť pochopenie pravidiel, akými sa riadi. Po kancelárskom, rezidenčnom a logistickom neobchádza ani segment hotelový, ktorého prepojenosť s realitným a turistickým rezortom mu už aj tak dosť špecifickú pozíciu ešte viac komplikuje. Stredná a východná Európa je azda jediným regiónom starého sveta, ktorý navzdory pokračujúcim tlakom svetovej ekonomickej recesie developeri celkom nezatratili a naďalej v ňom vidia príležitosť na rozohranie svojich investičných zámerov. Hoci po rokoch razantnej expanzie došlo aj tu k prudkému spomaleniu ekonomického rastu, dlhodobo nastavené prognózy mu vo väčšine predpovedajú podstatne vyšší rast HDP než v západnej časti kontinentu.
Jégého alej v Bratislave – českí architekti sa nadchýnajú vlastným dielom
Projekt s oficiálnym názvom Jégého alej, o ktorom sme pod titulom „Český Finep pokračuje v dobýjaní Bratislavy“ informovali 2. februára 2009, je opäť raz bližšie k svojmu konečnému zavŕšeniu. Prvé dve etapy pozostávajúce z dnes už sotva prehliadnuteľných 10-, 15– a 21-podlažných objektov sú tesne pred dokončením, čomu napovedal aj nedávno uskutočnený deň otvorených dverí. Približne 31 000 m2 čistej obytnej plochy rozdelenej medzi 506 jedno- až 6-izbových bytových i apartmánových jednotiek s výmerami od 40 až do 200 m2 uspokojí celú škálu individuálnych nárokov nastávajúcich majiteľov, ktorí sa podľa najnovšej správy do svojich nových príbytkov nasťahujú už na jeseň tohto roka.
Bulharsko a Rumunsko – driemajúce „tigre juhovýchodnej Európy“?
Spoločnosť CB Richard Ellis Group (CBRE) nedávno posilnila svoju regionálnu prítomnosť v strednej a východnej Európe formou pričlenenia MBL – lídra v oblasti komerčných realitných služieb v Bulharsku. Význam tohto kroku spočíva v spojení poznatkov a skúseností obidvoch spoločností, ktorými je znalosť miestneho trhu a globálnej platformy. Nie je bez súvislosti, že tejto dohode predchádzala minuloročná akvizícia Eurisko Consulting v Rumunsku. Bulharská spoločnosť MBL so sídlom v Sofii si od svojho založenia v roku 2007 získala na miestnom trhu komerčných nehnuteľností výborné renomé, čo ocenila domáca i medzinárodná klientela zložená z developerov, nájomníkov, maloobchodníkov a investičných fondov. Poskytuje totiž kompletné realitné služby vo sfére investícií do predaja a akvizície nehnuteľností (pozemkov, maloobchodných, kancelárskych a priemyselných priestorov) a ich správy.