Spor o novú podobu bratislavského Starého mosta sa ešte len začína
Hlasovanie spustilo lavínu nesúhlasu
Najstaršie premostenie Dunaja v metropole Slovenska je na konci svojej
životnosti a preto sa nevyhne radikálnej prestavbe. Jeho technické
i dopravné parametre už totiž dávno nevyhovujú medzinárodným normám.
Naliehavá potreba zásadnej rekonštrukcie a modernizácie Starého mosta však
vznikla nielen v súvislosti s prípravou budovania nosného dopravného
systému na báze rýchlej električky – v konečnom dôsledku si ju
vynútilo plánované vodné dielo Wolfsthal v Rakúsku. Požiadavky Dunajskej
komisie hovoria jasnou rečou: zabezpečiť dostatočnú plavebnú šírku po
vodnom toku i výšku nad hladinou, aby mostné teleso prestalo byť
prekážkou lodnej doprave.
Pre stavebného dodávateľa to konkrétne znamená zdvihnúť mostné teleso
o 1,9 m (čiže z terajších 10 na 11,9 m), prehĺbiť koryto rieky na
stanovených miestach o 2 až 4 m, zbúrať dva staré mostné piliere a
vybudovať na inom mieste jeden nový, čo zväčší vzdialenosť medzi nimi zo
súčasných 84 na 150 m (platná medzinárodná norma prikazuje aspoň
100 metrov). Zostávajúce dva pôvodné piliere sa musia podrobiť
rekonštrukcii, spevneniu a podbetónovaniu. Strategickým cieľom je
odstrániť úzky priechod, ktorý vytvára bariéru pre plynulý pohyb
plavidiel na bratislavskom toku Dunaja. Na tomto neuralgickom mieste sa už
totiž odohrali tri lodné havárie.
Projektant sľubuje nadčasové dielo
Zachovanie doterajšej konštrukcie telesa neprichádza podľa primátora
Andreja Ďurkovského do úvahy. Jeho parametre z hľadiska pozemnej dopravy
musia bez ohľadu na zvolený variant garantovať obojsmernosť automobilovej
i električkovej dopravy. To si vyžiada rozšírenie hornej časti na
33 metrov, ako aj novú vozovku. Asfaltový povrch elektrickej trate
vybudovanej po oboch stranách rebra sa bude môcť v prípade potreby použiť
aj pre núdzovú dopravu. Na tri metre širokej lávke po oboch stranách mosta
sa výhľadom na Bratislavský hrad pokochajú peší a pohľadom na Most Apollo
či vznikajúcu štvrť Eurovea zase cyklisti.
Na petržalskej strane – približne v úseku medzi Viedenskou cestou a
Einsteinovou ulicou – prevezme dopravu smerujúcu z mostného telesa
estakáda. Pravý breh Dunaja by mal mať dokopy tri takéto mimoúrovňové
systémy, ktoré preklenú diaľnicu i železnicu, prípadne aj Bosákovu
ulicu. V konečnom štádiu spojí rýchla električka, ktorá si trúfa
prebrať na seba úlohu nosného systému hromadnej dopravy, Šafárikovo
námestie v Starom Meste s Janíkovým dvorom v Petržalke.
Výsledkom tohto v našich končinách nie celkom bežného typu rekonštrukcie
má byť slovami splnomocnenca primátora pre dopravné systémy Tomáša Fabora
„vzhľadovo nová spojnica ponad Dunaj“. Ani jej dôležitosť po stránke
funkčnej nebude zanedbateľná – veď obojsmerná dopravná priepustnosť
medzi Starým Mestom a Petržalkou je dnes kritická. Projektant verí, že
obnovený most sa stane nadčasovým dielom, ktoré pretrvá aspoň 150 rokov a
že jeho silueta bude atraktívna nielen sama osebe, ale prispeje k celkovej
panoráme podunajskej metropoly.
Náklady na túto kľúčovú dopravnú investíciu sa majú podľa hrubých
odhadov vyšplhať na približne jednu miliardu slovenských korún
(33 193 918 €), s odchýlkou plus-mínus niekoľko sto miliónov. Keďže
požiadavky Dunajskej komisie majú nadmestský až nadnárodný rozmer a vysoko
presahujú rámec potrieb Bratislavy, mesto navrhuje, aby zvýšené výdavky
potiahol štát i Európska únia. Most leží totiž na trase medzinárodného
dopravného koridoru č. 7, takže snaha získať na jeho rekonštrukciu
prostriedky z eurofondov je celkom pochopiteľná.
Rady kritikov sa rozširujú
Slovenská komora architektov má na vec diametrálne iný názor. Ústami
svojho predsedu Juraja Šujana podrobila bratislavský magistrát tvrdej kritike
za to, že v prípade pamiatky takého historického, spoločenského a
kultúrneho významu neuprednostnil formu otvorenej konfrontácie desiatok
rôznych návrhov. S argumentom, že rekonštrukciou možno nazvať iba také
stavebné úpravy, ktorými sa podoba objektu neodkloní od pôvodného stavu,
sa k výzve vyhlásiť novú architektonickú súťaž pridalo aj jej
predstavenstvo. Avizovaný zásah do mostného tela má byť totiž taký
razantný, že skôr je namieste hovoriť o postavení úplne nového mosta
s novým výzorom, funkciou i rozmermi.
Výhradami k návrhom novej podoby Starého mosta nešetrí ani Gabriel
Koczkáš, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Dopravoprojekt. Absenciu
ľudského meradla, estetiky, funkčnosti a promenádneho charakteru mosta,
ktorý by tu bol vhodnejší ako cestná doprava, kladie za vinu tomu, že
projektant nespolupracoval s architektom. Keďže sa prestavba de facto zmenila
na novostavbu, zmenili sa aj podmienky súťaže na nosný systém MHD.
Prestavbu treba podľa neho zladiť aj s projektom prepojenia medzinárodných
železničných koridorov TEN-T 17, vrátane vybudovania tunela
s 3 podzemnými zastávkami a 2 stanicami, ktorý povedie popod Dunaj a
centrum mesta.
Projektant rekonštrukcie a zástupca spoločnosti Alfa 04 Miroslav
Maťaščík nesúhlasí a promenádnu funkciu mosta dokladá protihlukovo
zabezpečenými oddychovými zónami s lavičkami či komunikáciami pre
chodcov a cyklistov. Šírkou 9 m, ktoré spolu dosiahnu, sa údajne nemôže
pochváliť ani jeden most na Slovensku. Trvá na tom, že súťažné podmienky
stanovovali novú nosnú konštrukciu, čo je vlastne nový most.
Ku kritikom projektu sa pridali aj dvaja z 37 staromestských poslancov
SDKÚ-DS. Magistrát vyzývajú, aby výsledky ankety anuloval a okrem odbornej
diskusie o zámere vypísal transparentnú verejnú súťaž na zhotoviteľa
mosta. Nepozdáva sa im, že ľudia sa mohli vyjadriť sa iba k tomu,
s ktorým z predložených troch návrhov súhlasia, bez možnosti odmietnuť
všetky. Chýba im variant zachovávajúci súčasný architektonický dizajn
Starého mosta. Ich petržalskí kolegovia plánujú kauzu otvoriť na
mimoriadnom miestnom zastupiteľstve už 19. augusta.
Podobne naladené Združenie domových samospráv z Petržalky požaduje pre
zmenu miestne referendum o rýchlej električke. Ako podotkol jeho podpredseda
Marcel Slávik, obyvatelia Bratislavy i Petržalky už raz vyjadrili názor,
že nosný systém má byť v Petržalke zapustený do plytkého tunela, popod
Dunaj a Dostojevského rad. Myslí si, že v čase, keď sa toto malo už
dávno realizovať, je riešenie v podobe električky dopravne aj ekonomicky
nepodložené. Napriek tomu mesto pod rúškom rekonštrukcie Starého mosta jej
výstavbu naďalej presadzuje.
Spochybnená anketa aj električka
O konečnej podobe Starého mosta mali rozhodnúť občania v trojtýždňovom
hlasovaní formou SMS, telefonicky na audiotextové číslo alebo na
internetovej stránke hlavného mesta, ktoré inicioval magistrát a ktoré sa
uzavrelo o polnoci 21. júla 2008. Výsledok ukázal, že 11 273 z celkového
počtu 26 084 účastníkov ankety rozhodlo, že chce nad Dunajom vidieť
variant B nazvaný Perforované rebro (s kruhovými otvormi) z dielne víťaza
verejnej súťaže – skupiny dodávateľov zastrešujúcej projekčné
kancelárie Alfa 04, a.s., Reming Consult, a.s. a Pio Keramoprojekt, a.s.
V júli zverejnená projektová dokumentácia predstavila aj ďalšie dva
architektonicky i konštrukčne príbuzné varianty: Grafiti (A)
– s farebnými pruhmi a Priehradovinu © – s krížikmi, ktoré sa
líšili iba výtvarným riešením strednej časti – tzv. rebra.
Mesto už pred začatím hlasovania deklarovalo sľub postaviť ten variant,
s ktorým sa stotožní najviac Bratislavčanov, pričom zelenú v podobe
stavebného povolenia očakávalo niekedy koncom roku 2009. Silná lavína
nesúhlasu so zvoleným typom i spôsobom organizovania súťaže, ktorá sa
hneď po vyhlásení výsledku v odbornej i laickej verejnosti spustila, však
spôsobila, že dnes nie je vôbec jasné, kedy a či vôbec sa bude víťazný
variant realizovať.
Už teraz je zrejmé, že nová situácia, ktorá nastala záväzkom mesta
splniť kritériá Dunajskej komisie, zdrží aj projekt rýchlej električky.
Jej prvá súprava prejde do Petržalky asi o rok neskôr, ako to magistrát
avizoval – teda až v roku 2011. A to tiež iba za predpokladu, že
odmietnutie predloženého projektu prestavby mosta neprinesie v konečnom
dôsledku aj zavrhnutie navrhovaného typu nosného dopravného systému
v hlavnom meste Slovenska.
Curriculum vitae
Starý most dokončili v roku 1890 a svoje prvé meno dostal po rakúskom
cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý sa zúčastnil na jeho slávnostnom
otvorení. Išlo o teleso pre kombinovanú pešiu, cestnú a železničnú
dopravu na trati Bratislava – Szombathely. Po vzniku 1. Česko-slovenskej
republiky ho premenovali na Štefánikov most. Na konci 2. svetovej vojny ho
nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Dnešná podoba mosta pochádza z roku
1945, keď ho po oslobodení Bratislavy ako „dočasné riešenie“
znovupostavili nemeckí zajatci Červenej armády, po ktorej dostal na 44 rokov
svoj v poradí tretí názov. Kým drevený chodník a úzka dvojprúdová
cesta ešte slúžia, jediný prúd koľajníc zíva už od roku
1985 prázdnotou. Súčasné vedenie mesta ubezpečuje, že napriek úplne
novému vzhľadu si Starý most po rekonštrukcii zachová pôvodný názov.
Vizualizácie – ALFA 04:
Perforované rebro – víťazný variant B
Grafiti – variant A
Priehradovina – variant C