/en/article/20248/realitny-oktober-2011-v-znameni-investicnej-pestrofarebnosti/ Realitný október 2011: v znamení investičnej pestrofarebnosti
Realitný október 2011: v znamení investičnej pestrofarebnosti

Realitný október 2011: v znamení investičnej pestrofarebnosti

Financovanie realitných projektov v krajinách strednej a východnej Európy zostáva naďalej neisté, tvrdí nedávno zverejnený prieskum CEE Property Lending Barometer 2011 globálnej spoločnosti KPMG, narážajúc tým okrem iného na povestnú vlastnosť bánk – opatrnosť. Napriek tomuto paušálnemu konštatovaniu sa realitný október na Slovensku vyznačoval pestrofarebnou štruktúrou pripravovaných aj prebiehajúcich investičných aktivít, ktorých kompletný výpočet by bol v rámci jedného článku akiste nereálny a treba uznať, že zároveň nezmyselný.

Bodovali priemyselná výroba a maloobchod

V zozname jesenných správ s pozitívnym vyznením jedna z kľúčových: sedem firiem zo zahraničia plánuje na Slovensku preinvestovať vyše 77 miliónov eur a vďaka tomu vytvoriť vyše tisíc pracovných miest. Po odsúhlasení vládou by mohli dostať od štátu investičné stimuly celkovo v takmer 27-miliónovej výške. O ktoré spoločnosti ide?

Postaviť svoje výrobné závody plánujú Gallai&Wolff (Klenovec – mostné ložiská a dilatačné závery), Celltex Hygiene (Rožňava – prevádzka v priemyselnom parku) a Secop (Zlaté Moravce – technológie na komponenty, obaly a montáž kompresora). Rozšíriť svoje výrobné závody chcú Johnson Controls International (Námestovo – plošné dosky), Sungwoo Hitech Slovakia (Žilina – karosérie pre automobilový priemysel), Aspel Slovakia (Kežmarok – výlisky pre automobilový priemysel) a Plastiflex Slovakia (Kežmarok – plastové výlisky).

Na sériu priaznivých októbrových zvestí nadväzuje maloobchod. Decathlon – európska sieť predajní so športovými potrebami pôsobiaca v 16 krajinách sveta chce v novembri 2012 otvoriť svoj obchod v Košiciach. Francúzska spoločnosť plánuje v blízkosti obchodného centra Cassovia postaviť predajňu s rozlohou vyše 3 000 m2.

Len niekoľko desiatok metrov od stagnujúceho projektu Forum Poprad, kde by mal holandský investor začať v dohľadnom čase s búracími prácami, sa pripravuje ďalší veľký investičný projekt. Na mieste bývalého pivovaru majú okrem OC vzniknúť aj byty a hotel. „Mám signál od investorov, že ak prejde územné konanie, pôjdu do toho,“ dúfa popradský primátor Anton Danko.

OC na spôsob u nás rozšíreného Fachmarktcentra, kde nájde prácu do 90 ľudí, má do júna 2012 vyrásť aj v Liptovskom Mikuláši. „Obyvatelia na predajnej ploche 1 500 m2 nájdu supermarket, drogériu, lekáreň, papiernictvo a ďalšie služby,“ uviedol Branko Lapoš, ktorý je spolu s firmou Kabana investorom projektu.

Do kurzu sa čoraz viac dostáva poradenstvo

V Lipanoch v okrese Sabinov slávnostne položili základný kameň budúceho Aqua Wellness Parku pri geotermálnom vrte s konštantnou teplotou vody vyše 90 °C. Ako uviedol konateľ spoločnosti Pharmacy plus Karol Schneider, ľudia sa tu budú môcť okúpať už v budúcoročnej letnej sezóne. Primátor Lipian Eduard Vokál hovorí o najväčšej rozvojovej investícii za posledné desaťročia. Mesto i celý región Hornej Torysy tak budú môcť rozvíjať cestovný ruch, ktorý tu nikdy predtým nemal vhodné podmienky.

Významným míľnikom v 20-ročnej histórii bratislavského závodu Volkswagen Slovakia sa v októbri stalo spustenie výstavby lisovne za 90 miliónov eur, ktorá na ploche 19 242 m2 vytvorí 100 nových pracovných miest. Začiatok produkcie 19 000 výliskov za deň je naplánovaný na koniec roku 2013. Za povšimnutie stojí tiež, že Volkswagen Slovakia vyrobil od roku 1991 už viac ako 2,5 milióna vozidiel.

O tom, že jedna z najlukratívnejších profesií – poradenstvo sa v súčasnosti dostáva čoraz viac do kurzu, svedčí aj počet firiem, ktoré prejavili záujem o účasť v tendri na poskytovanie služieb tohto druhu pri výbere budúceho investora a koncesionára na 30-ročnú prevádzku bratislavského letiska. 11 – toľko ponúk dorazilo na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa nepotvrdených správ najnižšiu cenu – okolo 890 tisíc eur ponúkla spoločnosť Deloitte. Oproti predpokladanej cene je to menej ako za polovicu. Nuž, dobrá rada nad zlato…

Stavebné sporenie: štátna prémia zatiaľ po starom

Už menej jednoznačne sa v októbri 2011 javila oblasť bývania. Navonok protichodné štatistiky však mávajú spravidla logické vysvetlenie, pokiaľ sa všetko dá do súvislostí. Napríklad od leta trvajúca tendencia rastúceho objemu úverov na bývanie, ktorých celková výška dosahuje takmer 12 miliárd eur, ide ruka v ruke s trendom, že aktuálne ceny domov a bytov pokračujú už štvrtý kvartál za sebou v poklese, takže ich priemer v SR sa podľa údajov výpočtov NBS a údajov NARKS dostáva na približne rovnakú úroveň ako na začiatku 2. polovice roku 2007 (1 248 eur v 3. štvrťroku 2011, čo je pokles o 4,3 % medziročne a o 0,6 % medzikvartálne). Za zmienku stojí skutočnosť, že na Slovensku poskytuje dnes úvery na nehnuteľnosti 20 bánk, hypotekárne úvery 8 bánk a úvery stavebného sporenia 3 stavebné sporiteľne.

Nielen drobní živnostníci obávajúci sa chystanej reštriktívnej daňovej a odvodovej reformy mali po októbrovom rozpade vlády dôvod na radosť. Vydýchli si aj stavební sporitelia – po tom, čo prezident Ivan Gašparovič vrátil novelu zákona o stavebnom sporení s tým, že zasahuje spätne do už uzatvorených zmlúv, ju parlament nakoniec neschválil. O čo malo ísť? Klienti – bez ohľadu na to, či noví alebo starí – splácajúci medziúver od nového roka mali stratiť nárok na štátnu prémiu. Proti retroaktivite novely zasahujúcej do platnosti podmienok dohodnutých s klientom počas trvania zmluvy sa postavili aj stavebné sporiteľne.

Zníženie štátnej prémie z terajších 66,39 eura na 15 eur, s ktorým koketoval rezort financií, by podľa nich prinieslo reťaz príčin a následkov: destabilizáciu samotného systému sporenia, zníženie objemu prostriedkov vkladaných sporiteľmi a uvoľňovaných každoročne sporiteľňami do financovania bývania formou úverov, ako aj pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania. To všetko by podľa predsedu predstavenstva PSS Imricha Béreša spôsobilo oveľa vyšší výpadok príjmov do štátneho rozpočtu, ako by predstavovala úspora z neposkytnutej štátnej prémie.

Europeniaze: Keď neprší, aspoň kvapká? Ako kde…

Fondy Európskej únie. Tematická rozbuška ani nie tak ekonómov ako politikov, ktorí na navzájom obviňujú zo zodpovednosti za ich slabé využívanie. V slovnej riave tým zaniká fakt, že favoritom z hľadiska ich čerpania v rámci celej republiky je najnovšie Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Treba však dodať, že zatiaľ čo veľké projekty vychádzajú kvôli svojej celkovej nepripravenosti dosť často naprázdno, viaceré obce už stihli z eurofondov profitovať v podobe vynovených centier, námestí či pamiatok.

Dobrým príkladom môže byť hoci aj centrum bratislavskej mestskej časti Rusovce – jednej zo vstupných brán do hlavného mesta SR, ktoré v priebehu 14 mesiacov zrevitalizovali za europeniaze. Projekt, svojou rozlohou (12 473 m2) i finančnými nákladmi (vyše 986-tisíc €) jedna z rozsiahlejších investícií Operačného programu Bratislavský kraj (OPBK), priniesol obnovu chodníkov a námestia s nasvietenými sochami, detským ihriskom a vysadenou zeleňou. Nová, počítačom riadená fontána so svetelnými efektmi vo večerných hodinách bude dominantnou atrakciou Rusoviec.

Ani centrum Dunajskej Lužnej v seneckom okrese nechce ostať pozadu. Do konca apríla 2012 by mali dostať novú tvár za zhruba 590-tisíc €, takisto z eurofondov, oddychová zóna, Vodárenská, Športová a Pekárenská ulica s priľahlými chodníkmi, detský park a športový areál. Obnovou prejde i miestny park, kde doplnia mobiliár, vybudujú verejné osvetlenie, zrekonštruujú chodníky, dobudujú detské ihrisko a zrevitalizujú zeleň. Dominantou sa stane multifunkčné ihrisko s umelou trávou ako súčasť pôvodného športového areálu. Dunajská Lužná, tak ako prevažná väčšina obcí, prispeje na financovanie projektu iba piatimi percentami.

Ilustračné foto – autor

 
 
Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 04.11.2011