Visuté záhrady nad Bratislavou – koncepčný urbanistický počin

Hlavné mesto SR ako hlavný organizátor, v spolupráci s Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Fakultou záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, spracovali na dnešnú dobu veľmi zaujímavú „zelenú“ tému: koncepciu perspektívy urbanistického rozvoja terasovitých úpätí Malých Karpát a okolitých svahov v úzkom kontakte na mesto. Projekty vo forme urbanisticko-architektonických štúdií sú poňaté naozaj kreatívne, k ich autorstvu sa hlásia výlučne študenti dvoch menovaných fakúlt.

Po minulotýždňovej vernisáži, ktorú slávnostne otvoril primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský spolu so zástupcami bratislavskej a nitrianskej fakulty – Prof. Ing. Arch. Bohumilom Kováčom PhD. a Doc. Ľubicou Feriancovou PhD – možno vystavené projekty a modely zhliadnuť ešte do 5. februára 2010 v sále číslo 5 na prízemí Primaciálneho paláca.

Stavby nadobúdajú významný ekologický aspekt

Samotný pojem „visutých záhrad“ je známy už niekoľko tisíc rokov (záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone), no dnes ide, samozrejme, o akúsi konverziu a transformáciu pojmu. To, že má naše hlavné mesto na to primerané plochy a polohy, je viac než isté. Preto aj vypracovanie tohto konceptu, aj keď „len“ študentmi, možno nesporne chápať ako významný urbanistický počin na ďalšie perspektívne urbanizovanie týchto území.

Pri modernom navrhovaní stavieb vo svahovitom a terasovitom teréne bývalých viníc tak dochádza k maximálnemu využitiu ich plôch – striech, fasád, interiéru (patio-atrium) na zazelenenie, čím nadobúdajú významný ekologický aspekt. V podobnom duchu to dopadlo aj pri jednotlivých študentských konceptoch.

Prienik vinohradníckych terás do mesta a naopak

Jedným z 24 prezentovaných študentských projektov je aj jeden s príznačným názvom Bratislavský vinohradnícky park. Autori Bc. Silvia Rudincová a Bc. Július Škopp tak primárne navrhli spojenie pôvodnej a niekde aj bývalej vinohradníckej oblasti (nad Mladou Gardou) s mestom. Toto prepojenie je z hľadiska komunikácií jednak pešie a jednak dopravné. Funkčne sa prepojila táto oblasť s mestom najmä zrevitalizovaným a dnes už nevyužívaným Rösslerovým lomom, navrhnutým ako open space – otvorená galéria, kde sú v blízkosti aj lineárne objekty s otvorenou pasážou.

Dôležitým aspektom návrhu je eliminácia negatívneho lineárneho vplyvu železnice a na druhej strane pokus umožniť prírodným prvkom vniknúť do mesta a mestským do svahovitých vinohradníckych terás. To sa uplatňuje jednak lineárnym hmotovým výrazom objektov (občianska vybavenosť a v teréne zapustené parkovisko) a jednak štruktúrou kobercovej zástavby (rodinné domy).

V priestorovom riešení zohráva dôležitú úlohu hlavná os – pešie prepojenie mesta s lomom a CHKO aj pomocou rámp a výťahu s lávkou. Významné miesto v návrhu má aj definovanie bytovej funkcie, predovšetkým formou vilovej výstavby. K atraktívnym funkciám a objektom možno zaradiť aj navrhovanú vyhliadkovú vežu s unikátnymi panoramatickými pohľadmi na Bratislavu a vinohradnícky objekt (múzeum s ochutnávkou vín) vo východnej časti územia. Koncepcia návrhu pôsobí veľmi príjemne a dá sa z nej vycítiť komplexnosť riešenia s mimoriadne tvorivým spracovaním danej témy, a to aj po vizuálnej stránke.

Financovanie cez verejný i súkromný sektor

Ostáva vylúštiť už iba jeden „detail“: financovanie tohto rozsiahleho projektu. Mesto uvažuje o viacerých možnostiach – jednak verejné zdroje, jednak súkromný sektor, odkiaľ by mala natiecť veľká časť prostriedkov (developeri, firmy, konzorciá, ktoré budú mať záujem o konkrétne investície v danej lokalite).

Ďalšou možnosťou je aj financovanie cez sféru umenia – veľké spoločnosti, ako aj súkromné galérie majú významné zbierky umenia a práve v novovzniknutých múzeách a galériách vznikne takto príležitosť prezentovať ich v jedinečnom krajinnom prostredí.

Perspektívne sa počíta aj so širším zapojením mestských inštitúcií a organizácií, ako aj s výmenou skúseností iných veľkomiest s projektmi podobného významu.

Genius loci s vysokou šancou na úspech

Naozaj exkluzívna voľba lokácie projektu do slnečných terás bývalých vinohradov ju predurčuje na vytvorenie vysokokvalitného prostredia, ktorého správna urbanizácia ho dokáže posunúť do práve tej originálnej polohy – genia loci – visutých záhrad Bratislavy. Je chvályhodné, že tento projekt uzrel svetlo sveta skôr, ako by sa začalo s akiste „nenahraditeľným a veľkolepým“ projektom nejakého investora.

Vďaka osvietenosti všetkých zúčastnených na projekte, ako aj nanajvýš kreatívnym študentským návrhom, je šanca na úspech v ďalšej realizácii vysoká. A pripomeňme si aj výstižné slová architekta Bohumila Kováča, ktoré vyriekol na otvorení výstavy: „Našťastie sa do vinohradov za komunizmu „nezahryzli“ paneláky. To už by bol tento projekt asi márny…“

Vizualizácie – STU / SPU
1 – celkový pohľad – hmotová figúra (projekt Bratislavský vinohradnícky park) – autori: Bc. Silvia Rudincová a Bc. Július Škopp
2 – open space galéria v kameňolome (projekt Bratislavský vinohradnícky park) – autori: Bc. Silvia Rudincová a Bc. Július Škopp
3 – rodinná vilová zástavba (projekt Bratislavský vinohradnícky park) – autori: Bc. Silvia Rudincová a Bc. Július Škopp
4 – rampy a výťah (lanovka v kameňolome) – autori: Bc. Tomáš Hanáček a Bc. Ivan Godarský
5 – figúra štruktúry s lanovkou do kameňolomu – autori: Bc. Tomáš Hanáček a Bc. Ivan Godarský
6 – detail pešej lávky – autori: Bc. Tomáš Hanáček a Bc. Ivan Godarský
7 – celkový pohľad (smerom od mesta) – hmotová figúra (projekt Terraqua) – autori: Bc. Zuzana Krivošová a Bc. Marián Potočár
8 – celkový pohľad (smerom do mesta) – hmotová figúra (projekt Terraqua) – autori: Bc. Zuzana Krivošová a Bc. Marián Potočár
9 – komplexný návrh – figúra (projekt Štyri ročné obdobia podľa Sv. Urbana) – autori: Mária Dominová a Liliana Tóthová
10 – komplexný návrh – figúra (projekt Vinopark-Nová ratolesť) – autor: Bc. Katarína Kačicová
11 – detail pešej rampy (projekt Vinopark-Nová ratolesť) – autor: Bc. Katarína Kačicová

Súvisiace články

Sociálne siete

Voľby článku

Uložit jako PDF | Filtrovať články autora | Tlačiť